Spomínam si, keď sme sa pred pár rokmi sťahovali do novej budovy. Kým na jednom poschodí už prebiehalo vyučovanie, druhé sa intenzívne rekonštruovalo. Bolo bežnou praxou, že uprostred výkladu na hodine nás prehlušil hluk zbíjačky či kladiva šíriaci sa naprieč poschodiami. Ak chcete stavať, bez hluku to nejde.
A bez hluku to nejde ani keď chceme mať študentský hudobný doprovod na všetkých školských bohoslužobných aktivitách, výchovných koncertoch, oslavách Dňa detí, školských plesoch, karnevaloch, reprezentácie školy na Kultúrnej scéne či benefičných vystúpeniach.
Preto by som chcel poďakovať výnimočnému tuctu našich študentov, ktorí sú ochotní tento hluk pravidelne, vytrvalo a intenzívne tvoriť, aj vysoko nad rámec riadneho času školských krúžkov. Ak by tento „stavebný“ hluk nebol, nestála by v dnešnej kvalite ani „worshipová komunita“, ani viditeľnosť školy v občianskom sektore, ani zábava na školských a letných aktivitách…
A keď už je nové poschodie školy zrekonštruované, len málokto si uvedomí, čo všetko sa nachádza „ukryté“ vo vnútri stien či nad kazetovým stropom. Rovnako si len málokto nezainteresovaný uvedomuje, koľko metrov káblov, predlžovačiek, koncoviek, stojanov, logistiky a sťahovania je pred každým vystúpením aj po ňom. Ďakujem preto aj celému „neviditeľnému“ technickému tímu.
/: ĎA-KU-JEM(E)! :/
Tomáš Gulán