Školníkom aj hudobníkom v jednom

Sú ľudia, ktorých stretávame pravidelne, a pritom pre nás dlhodobo ostávajú zahalení tajomstvom. Prípadne sú takí, ktorých tvár je nám síce dobre známa, no o ich pracovnom a osobnom živote nevieme takmer nič. Jedným z týchto zamestnancov našej školy je pre mnohých z nás napríklad Noro Skaličan.

Noro, ako si sa dostal k nám do školy na pozíciu školníka a čo ťa k tomu viedlo?
Doteraz neviem, či to bola šťastná náhoda alebo osud. Po dlhých rokoch strávených v trojzmennej prevádzke prišiel čas na zmenu zamestnania. Miesto školníka v tejto škole sa práve uvoľnilo, a tak som tu.

Bežnému pozorovateľovi sa môže zdať, že školníka na škole nie je veľmi vidieť. Z čoho pozostáva váš klasický pracovný deň?
Veľa záleží od aktuálneho ročného obdobia. Na jeseň sa treba popasovať s opadaným lístím, v zime so snehom, v lete kosíme trávu. Bežnou každodennou činnosťou sú opravy: kvapkajúce kohútiky, nefungujúce toalety, pokazené svetlá, vypínače, dvere, kľučky, tabule a pod. Cez prázdniny, keď je škola bez žiakov, pripravujeme školu na to, aby sa do nej mohli deti vrátiť – robia sa rôzne stavebné úpravy, maľovanie tried, úpravy školského areálu. Počas posledných letných prázdnin sme prerábali počítačovú učebňu a pomáhali pri výstavbe workoutového ihriska.

Aká je tvoja najväčšia školnícka radosť a čo ťa najviac hnevá?
Zábavné vedia byť školnícke práce, ktoré sa dejú v škôlke a v prvých triedach ZŠ. Deti tam sú perfektné, bezprostredné, zvedavé, všetko ich zaujíma, na všetko sa pýtajú.
Hnevá ma nekonečné chodenie – vzhľadom na to, že škola je rozmiestnená v mnohých budovách, zabudnutie akejkoľvek maličkosti znamená mnoho krokov navyše a zbytočnú stratu času.

Minulý školský rok pri spomienke na November ´89 sme ťa videli spievať na výchovných koncertoch ako aj na Divadelnom námestí. Dokonca si spieval svoju autorskú pieseň. Venuješ sa hudbe už dlhšie?
Veru už dlho sa motám po martinskej amatérskej hudobnej scéne. Nikdy ma nelákalo hrať a spievať prebraté veci na zábavách. Skôr som túžil vyjadriť svoje vlastné myšlienky a pocity. Momentálne hrávam v zoskupení „noriss & KAPELA“

Dopočuli sme sa, že máš nový muzikantský prírastok – vydal si autorské CD-čko. Ako a s kým to celé vzniklo?
Znovu sa mi nazbieralo pár piesní na papieroch po celom byte, tak som sa rozhodol ich nahrať. Keďže profesionálne štúdiá sú nad moje finančné možnosti, oslovil som kamaráta muzikanta Braňa Balačina, či by mi s tým nepomohol. Má skúsenosti, techniku a našiel si aj potrebný čas. Nahrávali sme na chate priateľkinej mamy v Lietavskej Lúčke. Ja som nahrával gitaru a spev. Akordeón, klavír, husle, gitaru a perkusie Braňo. Saxofón Aďo Mikušák, basovú gitaru Roman Zábojník. V jednej skladbe si zahral gitaru Peťo Piatko a v piesni „Zmilovaní“ nahrala klavír bývalá študentka ESŠ Anna Magdaléna Hroboňová. A skoro som zabudol, že ženský hlas patrí mojej priateľke Monike.

Všetky skladby sú autorsky tvoje?
Áno, hudba aj texty sú moje vlastné. Na CD nazvanom Čiernobielo je 11 piesní, ktoré sú o tom, ako občas vidím svet ja.

Tvoja hudba a texty sú dosť hĺbavé a melancholické. Prečo ťa to ťahá takýmto pochmúrnym smerom?
Asi to bude spôsobené tým, že väčšinu piesní píšem vtedy, keď v živote prežívam práve nejaké smutnejšie obdobie. A naopak, keď sú veci, ako majú byť, gitaru nechávam odpočívať a ja sa snažím si tie chvíle užívať.

Asi najviac ma zaujala predposledná skladba s názvom „Rúhačská“. Je pre mňa plná paradoxov: jedným dychom vyznávaš, že „neveríš“ a zároveň s Bohom vážne diskutuješ. Čo ťa viedlo k napísaniu práve tejto skladby?
Môj blízky priateľ úspešne zdolal rakovinu. A keď to najmenej čakal, diagnostikovali rovnakú chorobu aj jeho dcére. Vtedy som tú skladbu napísal. Je v nej veľa hnevu, bezmocnosti a otázok „Prečo?“. Je veľmi osobná a dlho som rozmýšľal, či ju na toto CD-čko vôbec zaradiť. Mám na Neho veľa otázok a nedostávam odpovede.

Je niektorá pieseň, na ktorú si z textárskej strany najviac hrdý?
Úprimne, nemám takú pieseň ani text. Snažím sa do každého textu vložiť zaujímavé obrazy, ale nie vždy sa to asi rovnako dobre podarí.

Na pieseň, ktorá ti je najbližšia z hudobnej stránky sa ťa pýtať nebudem. Skôr nám prezraď, ako sa môžeme ku tvojmu novému čiernobielemu CD dostať, nech si ho môžeme pustiť pod vianočný stromček.
Keďže CD sme robili vlastne len amatérsky, podarilo sa nám vyrobiť cca 50 kusov. Časť sa rozdala medzi ľudí, ktorí nám nejako pomohli a niečo sme za symbolickú ceny predali, aby sa nám vrátili aspoň náklady. Ostalo možno 5-6 kúskov. Ale už onedlho budú skladby na nete a prípadný záujemca si ich bude môcť vypočuť aj stiahnuť na stránke https://bandzone.cz/noriss

Za rozhovor ďakuje spolu-muzikant Tomáš Gulán

Technická podpora našej školy

Matej Borcovan 

Martin Uhrin

pracuje ako technická podpora, administrátor webu a jedálne tiež ako hobby učiteľ predmetu umenie a kultúra – ZMAK. Najradšej rozdáva dobrú náladu. je učiteľ informatiky na gymnáziu, robí internetovú počítačovú podporu pre zamestnancov školy. Rád učí svoj predmet.

Čítať celý článok

Mark Bubik

Na našu školu prišiel v polovici februára praxovať študent Mark Bubik z Purdue Univerzity v USA a bude pôsobiť na škole až do konca školského roka.

Mark, mohol by si sa nám predstaviť?
Volám sa Mark Bubik, narodil som sa v meste Valparaiso v štáte Indiana, ktoré je časťou „veľkého Chicaga“. Moji prarodičia boli prisťahovalci do USA, a usadili sa v Indiane, v meste Gary, ktoré je známe oceliarstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili katolícki prisťahovalci z východnej a južnej Európy.

Aký odbor na univerzite študuješ?
Keď som nastúpil na Purdue Univerzitu, začal som humanitnými vedami. Veľmi rád čítam a rozprávam o tom, čo som sa dozvedel, takže som si vybral učiteľstvo ako svoje budúce povolanie. Dúfam, že tak budem môcť ovplyvniť život a myslenie mojich žiakov. Nech už sa budú nachádzať v akýchkoľvek ťažkých životných situáciách, chcem im pomáhať prekonávať tieto prekážky a dosahovať ich životné ciele.

Prečo si sa rozhodol prísť praxovať na Slovensko a do Martina?
Keďže moji predkovia boli z tejto časti sveta, veľmi som sa o Slovensko zaujímal už ako dieťa. Nevedel som, či sa sem niekedy dostanem, no sníval som o tom. Presne pred dvoma rokmi prišiel na našu univerzitu jeden z vašich učiteľov rozprávať o vašej škole, tak som hneď vedel, že to je príležitosť, ktorá sa neodmieta. Navyše, byť súčasťou školy, ktorá ponúka kvalitné kresťanské vzdelávanie, je niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité.

Čomu sa u nás budeš venovať?
V prvom rade budem učiť, čo je súčasťou mojich akademických povinností na univerzite – teda si musím na jeden semester vyskúšať, aké je byť učiteľom na plný úväzok. Budem na gymnáziu učiť humanitné predmety, ale tiež ekonómiu a geografiu. Najväčšou výzvou pre mňa je, aby som dokázal predstaviť učebnú látku zaujímavým a podnetným spôsobom, ktorá by študentov bavila.

Aké máš záľuby?
K mojim záľubám patrí čítať si o politike, spoločnosti, teológii a dozvedať sa viac o cudzích jazykoch. Milujem cestovanie, hrám na viacero hudobných nástrojov, celé štúdium som bol súčasť školských kapiel. Mám rád autá a rád sa v teplejších mesiacoch bicyklujem.

Čomu sa chceš v budúcnosti venovať?
Pre mňa je ideálnym zamestnaním také, kde nielen môžem pozitívne vplývať na svoje okolie, ale tiež budovať vzťahy, priateľstvá a aj svoje osobné ciele. Zrejme ním bude učiteľstvo, to však ešte uvidíme.

Čo by si chcel na Slovensku zažiť? Na čo sa tešíš?
Okrem svojich učiteľských povinností chcem určite veľa cestovať, vidieť čo najviac z okolitej krajiny. Keďže môj rodný kraj je rovinatý, teším sa na hory, turistiku. Tiež chcem navštíviť okolité krásne aj hlavné mestá, Prahu, Bratislavu, Krakow. Na to sa naozaj teším!

Čoho sa v novej krajine najviac obávaš? Čo je pre teba výzvou?
Myslím, že najťažšie v cudzej krajine pre mňa ako extroverta je, či naozaj budem zodpovedať ich predstavám. Na druhej strane je pre mňa spoznávanie nových kultúr veľmi obohacujúce. Teším sa na stretnutia s novými kolegami a študentmi, taktiež na spoznávanie tohto mesta a Slovenska vo všeobecnosti.

Ako vnímaš Martin a našu školu „na prvý pohľad“?
„Na prvý pohľad“ sú úplne fantastické. Je inšpirujúce vidieť vybudovanú školu, ktorá pred desiatimi rokmi ešte vôbec neexistovala. V meste je všetko poruke, dá sa chodiť pešo, čo je omnoho pohodlnejšie ako u nás, kde musíme neustále jazdiť autom. Nakúpim si potraviny hneď za rohom, zbehnem na kávu, všetko je na dosah. Z tohto pohľadu je centrum mesta nádherné a pohodlné.

Nejaké tvoje úvodné alebo záverečné „posolstvo“?
Celkovo som veľmi vďačný a šťastný, že tu môžem byť. Veľmi ma potešila pohostinnosť, ktorá sa mi doteraz od mnohých dostala. Teším sa na to, čo ma najbližších desať týždňov ešte čaká. Veľká vďaka všetkým.

Markovi prajeme veľa zdaru! Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán.

 

Predstavujeme: Zuzana Račeková

Zuzana Račeková pôsobí na našej škole od úplného začiatku. Aktuálne pôsobí na škole ako zástupkyňa a učiteľka na 1. stupni. Rada robí zmysluplné veci a rada učí. Teší ju, keď majú deti aj učitelia úsmev na tvári, a rada pomáha.

Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať napríklad k nejakému stromu, kvetu, ovociu alebo inému predmetu, čo by to bolo a prečo?
Vybrala som si srdce. Nepreženiem, keď poviem, že škola je moja, ako sa hovorí srdcovka. Je symbolom lásky, túžby, života… vydáva veľkú silu a dáva energiu. Taký je môj vzťah a tak vnímam aj našu školu.

Čítať celý článok