Mesiac za mesiacom sa valí….
Dajme si otázku. Keby sme nemali kalendáre, ako vieme, že prišiel advent? Počasím to asi nebude. Už pár rokov môžeme pozorovať, že decembrové počasie pripomína jar, alebo jeseň v plnom prúde. Čokoládovými Mikulášmi to asi tiež nebude.
Na našej škole sa dlhodobo snažíme o rozvoj kultúry myslenia, ktorú definujeme ako ,,miesto, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva.“
Biblický text:
“Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ Ján 4, 14
Vážení kolegovia, milí žiaci, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Dobre využi svoj čas a vstúp do diskusie s autormi, ktorí formovali našu civilizáciu. Odhaľ nový pohľad na seba a svet, ktorý ti ponúkajú veľké diela. Poď diskutovať so svojimi spolužiakmi, lepšie ich spoznaj a zaži pohodové debaty o večných témach. Buduj si kritické myslenie, sústredenosť a schopnosť diskutovať.
Pomodlime sa spolu s učiteľom národov – Jánom Amosom Komenským.
Pane Bože, ďakujeme Ti za dar škôl, že sa na nich môžeme učiť múdrosti t.j. novému poznaniu a porozumeniu, cnosti a mravnosti a tiež pobožnosti. Daj nech sa v školách hľadá a nachádza spôsob, podľa ktorého by učitelia menej učili, ale žiaci sa viac naučili, aby bolo v školách menej zhonu, nechutí a márnej práce, no viac voľného času, potešenia a zaručeného úspechu.
„Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.“
Počas aprílových ranných stíšení sme sa bližšie zoznamovali s tromi učeníkmi – Máriou Magdalénou, Tomášom a Petrom.
Po Ježišovej smrti ani jeden z týchto učeníkov nedúfal, že svojho majstra a učiteľa ešte niekedy uvidí živého.
Názov knihy Boh nefunguje ma prekvapil práve preto, že bol v ponuke kresťanskej literatúry. Konštatovanie „Boh nefunguje“ pokračovalo podnadpisom „a preto v Neho verím“. Autor Thomas Frings vysvetľuje, že Boh, v ktorého verí, nie je automat na nápoje alebo sladkosti. Ľudia majú kvôli podobným očakávaniam často o Bohu a Jeho aktívnom pôsobení v tomto svete pochybnosti. V čase celosvetovej pandémie sa o automatické Božie fungovanie pokúšajú viacerí. Našou spoločnosťou len pred pár dňami zarezonovalo vyjadrenie jedného z členov vlády, že rovnako ako pred pár storočiami pomohli v boji s morom spoločné modlitby a morové stĺpy, pomôžu aj nám dnes otvorené kostoly a modlitby. Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Zväčša negatívne. A to aj zo strany kresťanov. Nie kvôli modlitbám. Ani kvôli kresťanom v kostoloch. Kvôli času, spôsobu a dúfam, že nevedomej snahe urobiť z Boha automat.
Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej máš kráčať (Žalm 32:8)
Škola, aj tá naša, je také zvláštne miesto určené k tomu, aby sme v ňom získavali múdrosť. Napr. dom je určený na bývanie, plaváreň na plávanie, futbalové ihrisko na hranie futbalu atď… Tak v škole sa učíme, experimentujeme, nachádzame odpovede na rôzne otázky, rozvíjame rôzne oblasti svojho života, aby sa z nás raz o niekoľko rokov stali ľudia, ktorí budú múdri, zodpovední, schopní postarať sa o seba aj o druhých.
No, ale niekedy ani takáto múdrosť získaná v škole nestačí. Pretože život nám prináša rôzne situácie, na ktoré nás možno ani v škole nedokážu pripraviť. Napr. budeme musieť zvládnuť nejakú krízu – ako aj teraz máme koronakrízu – alebo sa budeme musieť vysporiadať s nejakou prírodnou katastrofou, požiarom či záplavami, nedostatkom úrody, nedostatkom peňazí…
A vtedy budeme potrebovať múdrosť, ktorá nám ukáže, ako sa aj v nešťastiach či trápeniach zachovať statočne, ako sa nevzdávať, ako veriť, ako mať nádej, ako sa udržať na tej správnej ceste, ktorá nás dovedie až do cieľa. Vlastne to, čo všetci tak úpenlivo hľadáme, je Boh a jeho múdrosť.
A Božia múdrosť je naozaj dokonalá. To, ako stvoril tento svet, ako každé zviera či rastlina v ňom majú svoje miesto, ako fungujú a ako sa v mnohých prípadoch môžeme od nich aj niečo naučiť.
Tak napr. vedci raz urobili takýto pokus. Na dno úzkeho pohára položili predmet, ktorý malo dieťa vybrať. Lenže dieťa nedokázalo do pohára vložiť ruku, pohár sa nedal prevrátiť a dieťa si s tým nedokázalo poradiť.
Potom dali rovnakú úlohu vrane. Ani zobák vrany – podobne ako ruka dieťaťa sa do pohára nezmestil. Vrana chvíľu okolo pohára poskakovala a potom odletela. O chvíľku priletela a v zobáku mala vodu. Vyliala ju do pohára – a znovu a znovu. Potom začala v zobáku nosiť kamene. Tie dvíhali hladinu vody rýchlejšie. Voda stúpala, až vrana nakoniec z pohára vytiahla predmet a tak splnila zadanú úlohu. A preto dnes vieme, že vrana je inteligentnejšia ako sedemročné dieťa, ktoré túto úlohu splniť nedokázalo.
V dnešnom žalme sme čítali – že Boh nás chce vyučovať a ukazovať nám cestu. Stvoril vesmír, svet, prírodu, nás – vie toho oveľa viac ako my a záleží mu na nás. Záleží mu na tom, aby sme aj my boli múdri, aby sme sa v živote nestratili.
A tak – aj tento školský rok – budeme spoločne kráčať po ceste života. Ale nebudeme sami. Nechceme byť sami. Chceme po tejto ceste kráčať s Bohom.
Chceme sa učiť od Toho Najlepšieho. Nech všetko, čo nás tento školský rok čaká, zvládneme na jednotku.
Mgr. Natália Kacianová, PhD.
Duchovná správkyňa Biblickej školy
Každý sa v živote stretne so situáciou, keď hľadá správne dvere, cestu, chodník, smer.
Hľadáme smer, ktorým sa vydať a rozhodujeme sa, kam sa ďalej posunúť. Lenže aký je ten správny smer? Koho sa v tejto veci máme pýtať na cestu? Odpovedí sa vo svete núka mnoho: svetové náboženstvá, filozofické smery, rôzne kulty a sekty, všetci majú jasné návody na to, ako prísť k spáse či nejakej inej forme večnej spokojnosti.
Raz som sa nechala osloviť na pozeranie videa, ktoré malo názov: Ako urobiť z čiernych banánov opäť čerstvé. Úžasná a lákavá ponuka. Chlapík ukázal, ako vezmete čierny banán, vložíte ho do plastového vrecka, zasypete ryžou, vrecko poriadne uzatvoríte a na 2 hodiny vložíte do chladničky. Po dvoch hodinách ho vyberiete a fénom na vlasy, na ktorom nastavíte studený vzduch, vysušíte. Potom ešte necháte ležať 30 minút pri izbovej teplote. Po všetkých týchto ceremóniách chlapík nakoniec banán z vrecka vybral a …nič. Schuti sa zasmial, že sa určite našli takí, čo pozerali až dokonca, ale že zhnitý banán ostane stále iba zhnitým banánom.
Prečo to tu spomínam? Pretože s hľadaním cesty do neba postupujú mnohí rovnako. Chcú návod, ktorý krok po kroku jasne vysvetľuje, čo môžu pre svoju záchranu urobiť. Ale my vieme, že aj keď urobia miliónkrát viac ako v obnove banánov, nič im to neprospeje a hriešny človek zostane len hriešnym človekom. Takým, čo si zasluhuje večnú smrť. A predsa mnohí skúšajú a stále hľadajú možnosti, ako sa z tejto nepríjemnej situácie „zachrániť.“
Pritom návod, ktorý nám ponúka Ježiš, je taký jednoduchý: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa (Ján 14:6). Možno práve preto to neznie pre ľudí lákavo. Ide o to, že my nemôžeme urobiť so svojou hriešnosťou nič. Jediný, kto nás jej zbaví je Boh a to cez Ježiša Krista, ktorý za nás umrel. Môžeme mať rozdielne názory na stravu, šport, bývanie, módu, umenie a pod. Tam máme široké možnosti a je to super, že každý volí podľa seba. Lenže v pohľade na cestu do života, do toho večného, je to úzka, priam jediná možnosť. Viera v Ježiša Krista.
ThDr. Jana Bosáková, PhD.
Duchovná správkyňa ESŠ Martin
Modlitba:
Trojjediný Bože,
ďakujeme ti za dnešný deň. Ďakujeme ti za to, že sme zdraví a môžeme sa opäť stretnúť so svojimi kamarátmi a učiteľmi.
Ďakujeme ti za to, že sa v našej škole môžeme učiť aj o Tebe a od Teba. Ty si ten najmúdrejší učiteľ, ktorý nás učí, ako máme dobre a šťastne žiť.
Ďakujeme ti za to, že nás na našich cestách vedieš a sprevádzaš – že ti záleží na každom jednom z nás.
Prosíme ťa o tento školský rok, ktorý je pred nami. Nevieme, čo nás v ňom čaká a netušíme, ako to všetko zvládneme. Prosíme o tvoju pomoc a požehnanie. Prosíme o nádej, aby sme nikdy neprestali veriť, že sme v Tvojich rukách.
Amen.