Rozhovor s Luckou Glejtekovou

Lucka, ty máš 3 ročnú dcéru Aničku. Odkedy si sa stala mamou, zmenil sa Tvoj pohľad na učiteľstvo?
Pohľad ako taký sa mi nezmenil, ale ako mama vnímam ešte viac také veci ako napríklad, že je veľmi dôležité aby sa dieťa cítilo v triede bezpečne, aby bolo šťastné, chápané a najdôležitejšie aby tam chodilo rado.

Po troch rokoch si sa vrátila z rodičovskej dovolenky do pracovného kolotoča. Aké boli Tvoje pocity ? Obzvlášť, keď si sa dozvedela, že ideš priamo k predškolákom.
Moje pocity boli veľmi zmiešané. Tešila som sa na zmenu, na kolegov, ale musím priznať, že som mala aj stres. Stres hlavne z toho, že sú to predškoláci, v hlave mi išli otázky typu či ich stihnem navnímať a dostatočne pripraviť do školy. Ale z týchto mojich pocitov ma okamžite vytiahla kolegyňa Janka, ktorá ma ubezpečila, že to spolu zvládneme.

Čo Ťa najviac teší na práci s deťmi?
Najviac ma teší ich spontánnosť, ako dokážu niektoré situácie krásne pomenovať a tá detská predstavivosť.

Prezraď nám Tvoje plány a predsavzatia ako učiteľky na tento školský rok, ktorý nebude vôbec jednoduchý. Práca s predškolákmi dá zabrať.
Moje plány a predsavzatia sú veľmi jasné. Čo najlepšie pripraviť predškolákov do školy hlavne hravou formou, aby už v predškolskom veku nemali pocit, že sú školáci, ale stále deti materskej školy kde je prvoradá hra.

Keď prídeš z práce domov máš nejaký „rituál“, ktorý Ti dovolí vypnúť a separovať súkromný život od toho pracovného?
Áno ten ,, rituál´´ mám už v aute keď si v kolóne pustím dobrú pesničku a spievam si ju. Po príchode domov ma už čaká moja ratolesť, ktorá sa chce okamžite so mnou hrať .

Keď máš čas sama pre seba, ako žena, nie mama, ako rada ho tráviš?
Najradšej mám čas, keď sme celá rodina spolu, ale takto neznela otázka. Viem je to klišé, ale keď mám čas len pre seba rada si napustím vaňu s éterickým olejom a sviečkami.

Lucka, nie všetci vedia, že výborne pečieš. Ako si sa k pečeniu dostala? Kedy si zistila, že Ťa to baví? Pretože pre mňa, je pečenie španielska dolina a teda, nevyžívam sa v tom.
Ale prosím ťa. Ďakujem, ale naozaj ja nie som žiadna cukrárka ani by som nechcela byť. Baví ma keď rodine a priateľom chutí. Veľa dobrôt ma naučila moja starká, ako dieťa som s ňou stále niečo piekla najradšej som mala poctivú štrúdľu. Dokonca keď k nej prídem aj s Aničkou tak vždy si poprosí od nej palacinky a robia ich spolu a Anička už pozná recept naspamäť.

Máš nejakú vysnívanú destináciu, kde by si sa raz rada dostala?
Áno mám. Mám ich teda viac, ale rada by som sa ešte raz vrátila do Nórska. Veľmi sa mi páči samozrejme príroda o tom niet pochýb, ale aj mentalita ľudí, oni sú veľmi milí, láskaví – nás cudzích v aute zdravili ľudia čo išli po ceste. Žiť by som tam nechcela kvôli chladnejšiemu počasiu a polárnej noci, ale určite by som tam ešte chcel ísť pozrieť.

S manželom staviate vysnívaný dom v malebnej Blatnici? Ako si predstavuješ svoje budúce bývanie? V akom štýle by si si ho rada zariadila?
Máme obaja radi taký chatový štýl, priznané trámy, ale chceli by sme taký mix, trošku moderného a trošku dreveného. Každopádne uvidíme aký bude výsledok.

Budeš mať aj záhradku alebo zvolíš modernejší typ záhrada s okrasnými rastlinami a anglickým trávnikom?
Bude to tiež asi taký mix, máme polovicu pozemku svah, tak tam je to trochu komplikovanejšie, ale určite by som chcela vyvýšené záhony na domácu zeleninu a bylinky, určite aj ovocné kríky. Samozrejme som milovník kvetov, takže hortenzie, ruže nebudú chýbať.

Keby si si mala vybrať povolanie ešte raz…vybrala by si si učiteľstvo predprimárneho vzdelávania?
Áno, stále je to to čo ma baví a napĺňa.

Za rozhovor ďakuje Zuzana Valková