O našom absolventovi Jánovi Drahošovi je dlhodobo známe, že mu veci verejné nie sú ľahostajné. Až do takej miery, že pred parlamentnými voľbami do NR SR súhlasil s kandidatúrou za politickú stranu KDH.
Janko, ako sa tvoja kandidatúra začala?
Občas sa mi stane, že si premietam v hlave dookola udalosti posledných mesiacov. A sám aj deň po voľbách stále neviem uveriť, že ma oslovili. Na prelome septembra a októbra mi napísal Dušan Haško, že ma Bohdan Hroboň odporučil ako mladého potenciálneho reprezentanta. Spočiatku som kandidatúru nevnímal vážne a záväzne. Zdalo mi úplne absurdným, že by som mal ísť kandidovať. Dohodol som si stretnutie s predsedníctvom Kresťansko-demokratickej mládeže Slovenska, zostavujúcim modul mladých, ktorého som sa potom onedlho stal súčasťou. Dlho som zvažoval, avšak situácia v našej krajine, no bohužiaľ aj v našom meste, ma presvedčila. Zdalo sa mi pokryteckým stáť rok na „tribúne“, angažovať sa, no zároveň odmietnuť ponuku pomôcť strane, ktorá zmenu, po ktorej sme volali, mohla priniesť.
Prečo si sa rozhodol spojiť svoje „evanjelické“ meno s „katolíckou“ stranou?
To je skôr možno otázka pre Bohdana. Moje meno nie je také evanjelické ako jeho. Predseda strany Alojz Hlina dlhé roky videl potrebu znovuzjednotenia kresťanov v politike. Je pravda, že v minulosti evanjelici prakticky odišli zo strany, a tak je dodnes vo veľkej miere KDH vnímané ako katolícka strana. Avšak jej samotný názov demonštruje, že by malo ísť o politický subjekt zastrešujúci všetkých kresťanov bez rozdielu cirkevnej príslušnosti. A ja sympatizujem s touto myšlienkou a rozhodol som sa ju podporiť. Vyznávame rovnaké hodnoty a rovnaké hodnoty môžeme spoločne priniesť do politiky a spoločnosti.
Aké boli tvoje priority pri predvolebnej kampani?
Moje priority a ciele by som rozdelil do dvoch častí. Programové a neprogramové. Neprogramová túžba, s ktorou som išiel do tejto služby, bola v prvom rade skutočne prispieť k dobrému výsledku KDH. Druhá bola ukázať mladým ľuďom, aby sa nebáli vecí verejných, participovať na politickom živote a prevziať kus zodpovednosti za svoju krajinu. V dnešnej dobe je slovo politika istý druh nadávky. Naším a mojím cieľom je očistiť spomínané slovo, lebo len vtedy ľudia naberú viac odvahy a pridajú sa do tejto služby.
Programové priority som mal tri. Spolunažívanie s rómskou komunitou, Slovensko ako silný a stabilný partner v EÚ a starostlivosť o seniorov. Toto sú oblasti, ktorých situácia ma vždy trápila. Sú to problémy a otázky, na ktoré sú jasné riešenia, len potrebujú veľa odhodlania a času.
Prezraď nám nejaké „naj“ momenty, ktoré si pri kampani zažil.
Kampaň je veľmi fascinujúca vec. Človek počas nej zažije naozaj veľa a v deň moratória je rád, že si môže konečne vydýchnuť, lebo je to hektický a nabitý čas. Najlepšie na celej kampani je rozprávať sa a diskutovať s ľuďmi. A keď po rozhovore odchádzajú so slovami, že ma budú voliť, je to pocit úspechu. Zaujímavým momentom bol tiež deň, kedy sa predstavovala kandidátka. Bolo to v predvečer 17. novembra v historickej budove Národnej rady. Tam som mohol naozaj vyskúšať aspoň na chvíľu skutočný svet veľkej politiky. Stretnúť ľudí, ktorých roky obdivujem, a spoločne pracovať na jednom cieli. Zhrnul by som to nasledovne: To najkrajšie a najpamätnejšie z kampane sú vždy ľudia. Ľudia, s ktorými robíte, a ľudia, pre ktorých všetko robíte.
Dnes už vieme, že KDH sa ani po druhýkrát nepodaril prekročiť 5% hlasov voličov. Ako vnímaš túto prehru?
Nebudem tajiť, že ma prehra naozaj mrzí a všetkých nás zasiahla. KDH malo výbornú kandidátku. Systém modulov, ktoré ju tvorili, bol jedinečný a až do týchto volieb na Slovensku nebolo nič obdobné. Program bol prepracovaný do detailov. Mali sme čestného a energického lídra, ktorý skutočne štyri roky tvrdo a poctivo pracoval. KDH prešlo veľkou a nevyhnutnou zmenou a reflektovalo dobu. Boli sme pripravenejší ako kedykoľvek predtým. Preto neviem povedať, prečo sme neboli úspešní. Výsledok berieme s pokorou. Nedá sa nič robiť.
Ak to nie je tajné, plánuješ zostať politicky činný aj v budúcnosti?
Ako to bude so mnou? Kto vie. Už pred rokom som vravel, že sa môj život nebude ďalej uberať politickým smerom a vždy prišlo niečo, čo ma vrátilo do týchto koľají. Možno príde niečo iné. Každú jednu príležitosť beriem s pokorou a vďakou. Možno dnes ostáva jedinou otázkou moja budúcnosť v strane. Do volieb som šiel ako nečlen. Avšak strana mi prirástla k srdcu. Ak by sa v budúcnosti vyriešili naše niektoré názorové rozpory, možno by som o vstupe do strany uvažoval. Avšak to je hudba budúcnosti. Chcel by som však na záver poďakovať za každý hlas. Je neuveriteľné, koľko ľudí volilo práve mňa. Niekto by povedal, že to nie je veľa hlasov, no ja som z neho naozaj nadšený. Môj osobný cieľ som prekonal s potešujúcou rezervou, za čo patrí Bohu veľká vďaka.
Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán