Na našu školu prišiel v polovici februára praxovať študent Mark Bubik z Purdue Univerzity v USA a bude pôsobiť na škole až do konca školského roka.
Mark, mohol by si sa nám predstaviť?
Volám sa Mark Bubik, narodil som sa v meste Valparaiso v štáte Indiana, ktoré je časťou „veľkého Chicaga“. Moji prarodičia boli prisťahovalci do USA, a usadili sa v Indiane, v meste Gary, ktoré je známe oceliarstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili katolícki prisťahovalci z východnej a južnej Európy.
Aký odbor na univerzite študuješ?
Keď som nastúpil na Purdue Univerzitu, začal som humanitnými vedami. Veľmi rád čítam a rozprávam o tom, čo som sa dozvedel, takže som si vybral učiteľstvo ako svoje budúce povolanie. Dúfam, že tak budem môcť ovplyvniť život a myslenie mojich žiakov. Nech už sa budú nachádzať v akýchkoľvek ťažkých životných situáciách, chcem im pomáhať prekonávať tieto prekážky a dosahovať ich životné ciele.
Prečo si sa rozhodol prísť praxovať na Slovensko a do Martina?
Keďže moji predkovia boli z tejto časti sveta, veľmi som sa o Slovensko zaujímal už ako dieťa. Nevedel som, či sa sem niekedy dostanem, no sníval som o tom. Presne pred dvoma rokmi prišiel na našu univerzitu jeden z vašich učiteľov rozprávať o vašej škole, tak som hneď vedel, že to je príležitosť, ktorá sa neodmieta. Navyše, byť súčasťou školy, ktorá ponúka kvalitné kresťanské vzdelávanie, je niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité.
Čomu sa u nás budeš venovať?
V prvom rade budem učiť, čo je súčasťou mojich akademických povinností na univerzite – teda si musím na jeden semester vyskúšať, aké je byť učiteľom na plný úväzok. Budem na gymnáziu učiť humanitné predmety, ale tiež ekonómiu a geografiu. Najväčšou výzvou pre mňa je, aby som dokázal predstaviť učebnú látku zaujímavým a podnetným spôsobom, ktorá by študentov bavila.
Aké máš záľuby?
K mojim záľubám patrí čítať si o politike, spoločnosti, teológii a dozvedať sa viac o cudzích jazykoch. Milujem cestovanie, hrám na viacero hudobných nástrojov, celé štúdium som bol súčasť školských kapiel. Mám rád autá a rád sa v teplejších mesiacoch bicyklujem.
Čomu sa chceš v budúcnosti venovať?
Pre mňa je ideálnym zamestnaním také, kde nielen môžem pozitívne vplývať na svoje okolie, ale tiež budovať vzťahy, priateľstvá a aj svoje osobné ciele. Zrejme ním bude učiteľstvo, to však ešte uvidíme.
Čo by si chcel na Slovensku zažiť? Na čo sa tešíš?
Okrem svojich učiteľských povinností chcem určite veľa cestovať, vidieť čo najviac z okolitej krajiny. Keďže môj rodný kraj je rovinatý, teším sa na hory, turistiku. Tiež chcem navštíviť okolité krásne aj hlavné mestá, Prahu, Bratislavu, Krakow. Na to sa naozaj teším!
Čoho sa v novej krajine najviac obávaš? Čo je pre teba výzvou?
Myslím, že najťažšie v cudzej krajine pre mňa ako extroverta je, či naozaj budem zodpovedať ich predstavám. Na druhej strane je pre mňa spoznávanie nových kultúr veľmi obohacujúce. Teším sa na stretnutia s novými kolegami a študentmi, taktiež na spoznávanie tohto mesta a Slovenska vo všeobecnosti.
Ako vnímaš Martin a našu školu „na prvý pohľad“?
„Na prvý pohľad“ sú úplne fantastické. Je inšpirujúce vidieť vybudovanú školu, ktorá pred desiatimi rokmi ešte vôbec neexistovala. V meste je všetko poruke, dá sa chodiť pešo, čo je omnoho pohodlnejšie ako u nás, kde musíme neustále jazdiť autom. Nakúpim si potraviny hneď za rohom, zbehnem na kávu, všetko je na dosah. Z tohto pohľadu je centrum mesta nádherné a pohodlné.
Nejaké tvoje úvodné alebo záverečné „posolstvo“?
Celkovo som veľmi vďačný a šťastný, že tu môžem byť. Veľmi ma potešila pohostinnosť, ktorá sa mi doteraz od mnohých dostala. Teším sa na to, čo ma najbližších desať týždňov ešte čaká. Veľká vďaka všetkým.
Markovi prajeme veľa zdaru! Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán.