Priatelia, bratia a sestry,
v prvom rade sa chcem v mene nás, rodičov, rodinných príslušníkov a ostatných priateľov poďakovať vedeniu cirkevného zboru a mládeže za všetok čas, ochotu a energiu, ktorú ste počas vyučovania a letného kempu vynaložili pri príprave našich detí na konfirmačnú skúšku a túto slávnosť. Ďakujeme za všetku Vašu trpezlivosť a mnohé rozhovory, svedectvá a životné rady, ktorými ste vzdelávali naše deti a pripravovali ich na život v dospelejšej viere. Ako rodičia vieme, akou výzvou je ísť príkladom a udržať si nervy na uzde napriek spánkovému deficitu či ostatným pracovným povinnostiam.
Ako druhé by som sa chcel prihovoriť celému martinskému cirkevnému zboru. Prosím Vás, bratia a sestry, aby Vám rast vo viere, životné záujmy, radosti a strasti týchto mladých ľudí neboli ľahostajné. Spomínam si na moju prvú skúsenosť s týmto cirkevným zborom, bol som len o pár rokov starší od týchto konfirmandov. Martinská mládež sa vtedy nezmestila do zborovej siene, tak sa stretávala v telocvični tu vedľa v Zborovom dome. Paradoxne, napriek tomu, že dnes sa tu v areáli Memorandového námestia každodenne vzdeláva vyše 700 detí na Evanjelickej spojenej škole, akosi sme ako cirkevný zbor stále nenašli spôsob, ako ich intenzívnejšie osloviť a vytvoriť im priestor v aktívnom živote tohto cirkevného zboru. Pritom dlhodobo vidíme, že naše tradičné formy nie sú plne schopné osloviť mladých a ich rodičov, ktorí sa v evanjelickej tradícii pohybujú na jej periférii. Nemyslím si, že je to chyba týchto mladých. Skôr nás, ktorí sme „tu doma“. Je našou úlohou nielen pozývať, ale hlavne vytvoriť z tohto cirkevného zboru bezpečný a zaujímavý domov pre rozvoj ich duchovnej osobnosti.
Ako tretej skupine sa chcem prihovoriť Vám, rodičia a príbuzní našich konfirmandov. Keď sme už boli ako rodičia ochotní – podobrotky, či pozlotky – viesť naše deti k tomu, aby sa dva roky pripravovali na túto slávnosť, momentálne by bolo férové ostať verní tomuto nášmu presvedčeniu. A teda aj naďalej ich povzbudzovať a hlavne sa pridať k tomu, aby to naše kresťanské vzdelanie a presvedčenie neostalo iba tradíciou na papieri, ale aby sme ho aktívne žili aj vo svojich rodinách, aj tu v kresťanskom spoločenstve.
Nakoniec sa chcem prihovoriť Vám, milí konfirmandi. V piatok na skúške Vám pán farár spomínal historku z jeho konfirmačnej skúšky, kde sa mu to jediné, ktoré vtedy z kresťanskej vierouky vedel – tretie Božie prikázanie – stalo takpovediac osudným. Počas Vašej prípravy, aj počas tejto slávnosti, zaznelo mnoho biblických textov, a jeden z nich máte vo svojom konfirmačnom svedectve. Všimnite si ho, počúvajte s otvorenými ušami a otvoreným srdcom. Slovo Božie má moc sprevádzať Vás celým Vaším životom.
A na záver mám pre Vás ešte jednu výzvu: Buďte vo svojom životnom hľadaní tej správnej cesty vytrvalí. A ak uvidíte niečo nesprávne, búšte do zastaraných zvyklostí a systémov. Buďte v tom poctivejší, ako bola naša generácia – generácia Vašich rodičov, aby keď bude niektorý z Vás, takto o zhruba 20-30 rokov, stáť na mojom mieste, aby ste mohli povedať, že tento cirkevný zbor je tým miestom, kde sa cítite ako doma: Vy, Vaša rodina, a hlavne Vaše dospievajúce deti.
Nech Vás v tom Pán Boh vedie a požehnáva.
Tomáš Gulán
