Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej máš kráčať (Žalm 32:8)
Škola, aj tá naša, je také zvláštne miesto určené k tomu, aby sme v ňom získavali múdrosť. Napr. dom je určený na bývanie, plaváreň na plávanie, futbalové ihrisko na hranie futbalu atď… Tak v škole sa učíme, experimentujeme, nachádzame odpovede na rôzne otázky, rozvíjame rôzne oblasti svojho života, aby sa z nás raz o niekoľko rokov stali ľudia, ktorí budú múdri, zodpovední, schopní postarať sa o seba aj o druhých.
No, ale niekedy ani takáto múdrosť získaná v škole nestačí. Pretože život nám prináša rôzne situácie, na ktoré nás možno ani v škole nedokážu pripraviť. Napr. budeme musieť zvládnuť nejakú krízu – ako aj teraz máme koronakrízu – alebo sa budeme musieť vysporiadať s nejakou prírodnou katastrofou, požiarom či záplavami, nedostatkom úrody, nedostatkom peňazí…
A vtedy budeme potrebovať múdrosť, ktorá nám ukáže, ako sa aj v nešťastiach či trápeniach zachovať statočne, ako sa nevzdávať, ako veriť, ako mať nádej, ako sa udržať na tej správnej ceste, ktorá nás dovedie až do cieľa. Vlastne to, čo všetci tak úpenlivo hľadáme, je Boh a jeho múdrosť.
A Božia múdrosť je naozaj dokonalá. To, ako stvoril tento svet, ako každé zviera či rastlina v ňom majú svoje miesto, ako fungujú a ako sa v mnohých prípadoch môžeme od nich aj niečo naučiť.
Tak napr. vedci raz urobili takýto pokus. Na dno úzkeho pohára položili predmet, ktorý malo dieťa vybrať. Lenže dieťa nedokázalo do pohára vložiť ruku, pohár sa nedal prevrátiť a dieťa si s tým nedokázalo poradiť.
Potom dali rovnakú úlohu vrane. Ani zobák vrany – podobne ako ruka dieťaťa sa do pohára nezmestil. Vrana chvíľu okolo pohára poskakovala a potom odletela. O chvíľku priletela a v zobáku mala vodu. Vyliala ju do pohára – a znovu a znovu. Potom začala v zobáku nosiť kamene. Tie dvíhali hladinu vody rýchlejšie. Voda stúpala, až vrana nakoniec z pohára vytiahla predmet a tak splnila zadanú úlohu. A preto dnes vieme, že vrana je inteligentnejšia ako sedemročné dieťa, ktoré túto úlohu splniť nedokázalo.
V dnešnom žalme sme čítali – že Boh nás chce vyučovať a ukazovať nám cestu. Stvoril vesmír, svet, prírodu, nás – vie toho oveľa viac ako my a záleží mu na nás. Záleží mu na tom, aby sme aj my boli múdri, aby sme sa v živote nestratili.
A tak – aj tento školský rok – budeme spoločne kráčať po ceste života. Ale nebudeme sami. Nechceme byť sami. Chceme po tejto ceste kráčať s Bohom.
Chceme sa učiť od Toho Najlepšieho. Nech všetko, čo nás tento školský rok čaká, zvládneme na jednotku.
Mgr. Natália Kacianová, PhD.
Duchovná správkyňa Biblickej školy
Každý sa v živote stretne so situáciou, keď hľadá správne dvere, cestu, chodník, smer.
Hľadáme smer, ktorým sa vydať a rozhodujeme sa, kam sa ďalej posunúť. Lenže aký je ten správny smer? Koho sa v tejto veci máme pýtať na cestu? Odpovedí sa vo svete núka mnoho: svetové náboženstvá, filozofické smery, rôzne kulty a sekty, všetci majú jasné návody na to, ako prísť k spáse či nejakej inej forme večnej spokojnosti.
Raz som sa nechala osloviť na pozeranie videa, ktoré malo názov: Ako urobiť z čiernych banánov opäť čerstvé. Úžasná a lákavá ponuka. Chlapík ukázal, ako vezmete čierny banán, vložíte ho do plastového vrecka, zasypete ryžou, vrecko poriadne uzatvoríte a na 2 hodiny vložíte do chladničky. Po dvoch hodinách ho vyberiete a fénom na vlasy, na ktorom nastavíte studený vzduch, vysušíte. Potom ešte necháte ležať 30 minút pri izbovej teplote. Po všetkých týchto ceremóniách chlapík nakoniec banán z vrecka vybral a …nič. Schuti sa zasmial, že sa určite našli takí, čo pozerali až dokonca, ale že zhnitý banán ostane stále iba zhnitým banánom.
Prečo to tu spomínam? Pretože s hľadaním cesty do neba postupujú mnohí rovnako. Chcú návod, ktorý krok po kroku jasne vysvetľuje, čo môžu pre svoju záchranu urobiť. Ale my vieme, že aj keď urobia miliónkrát viac ako v obnove banánov, nič im to neprospeje a hriešny človek zostane len hriešnym človekom. Takým, čo si zasluhuje večnú smrť. A predsa mnohí skúšajú a stále hľadajú možnosti, ako sa z tejto nepríjemnej situácie „zachrániť.“
Pritom návod, ktorý nám ponúka Ježiš, je taký jednoduchý: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa (Ján 14:6). Možno práve preto to neznie pre ľudí lákavo. Ide o to, že my nemôžeme urobiť so svojou hriešnosťou nič. Jediný, kto nás jej zbaví je Boh a to cez Ježiša Krista, ktorý za nás umrel. Môžeme mať rozdielne názory na stravu, šport, bývanie, módu, umenie a pod. Tam máme široké možnosti a je to super, že každý volí podľa seba. Lenže v pohľade na cestu do života, do toho večného, je to úzka, priam jediná možnosť. Viera v Ježiša Krista.
ThDr. Jana Bosáková, PhD.
Duchovná správkyňa ESŠ Martin
Modlitba:
Trojjediný Bože,
ďakujeme ti za dnešný deň. Ďakujeme ti za to, že sme zdraví a môžeme sa opäť stretnúť so svojimi kamarátmi a učiteľmi.
Ďakujeme ti za to, že sa v našej škole môžeme učiť aj o Tebe a od Teba. Ty si ten najmúdrejší učiteľ, ktorý nás učí, ako máme dobre a šťastne žiť.
Ďakujeme ti za to, že nás na našich cestách vedieš a sprevádzaš – že ti záleží na každom jednom z nás.
Prosíme ťa o tento školský rok, ktorý je pred nami. Nevieme, čo nás v ňom čaká a netušíme, ako to všetko zvládneme. Prosíme o tvoju pomoc a požehnanie. Prosíme o nádej, aby sme nikdy neprestali veriť, že sme v Tvojich rukách.
Amen.