Aby učiac sa pravde v láske, rástli v Krista v každom smere. Toto je motto našej školy a v duchu tohto motta pracujeme a vzdelávame našich žiakov. Chceme vychovať plnohodnotných ľudí, ktorí vedia komunikovať so svojím okolím, spolupracovať na tímovej úlohe, uvažovať o probléme a riešiť ho. Naša škola je moderná a pokroková. Učitelia pracujú na inováciách, prinášajú do vyučovania mnoho skvelých myšlienok a postupov. Naše a vaše deti pripravujú tak, aby sa v živote nestratili. Tak, aby vždy premýšľali nad tým, čo a ako robia a aby za svoje rozhodnutia a činy boli aj zodpovední. Chceme, aby ich myslenie bolo viditeľné, aby ich myslenie bolo nastavené na rast a úspech. Teší nás, keď nad zadanými úlohami rozmýšľajú a o ich riešení diskutujú so spolužiakmi. Sme radi, keď si svoje riešenia vedia obhájiť, ale vypočujú si trpezlivo aj riešenie iných spolužiakov. Pracujeme s chybou, lebo vieme, že len chyby, ktoré robíme a odhaľujeme nás posúvajú vpred. To je dôvod prečo… V tomto bloku by sme vám radi ukázali ako. Priblížime vám nielen našu prácu, ale aj naše plány, ciele, motiváciu a nadšenie, s ktorým túto prácu pre vaše deti robíme. Priblížime vám prácu a pokroky vašich detí.
Sme radi, že sa prostredníctvom newslettra môžeme s vami podeliť o naše úspechy a radosti, o úspechy a radosti našich žiakov a vašich detí. Tiež budeme radi, keď sa nám ozvete, spýtate sa, napíšete, čo by vás zaujímalo. A my sa pokúsime dať vám odpovede.
HEJNÉHO METÓDA VYUČOVANIA MATEMATIKY
Jedna z metód, ktorou je naša škola výnimočná, je metóda, ktorou vyučujeme matematiku – Hejného metóda. Matematika sa nemení. Je stále rovnaká. Často počúvame, že je náročná, nedá sa naučiť… Je a nedá sa, ak sa matematiku len učíme, nebaví nás to. Je to nuda a veľa vecí zabúdame. Ak sa pýtame ako a nie prečo, chýbajú nám súvislosti a spojenia, ktoré si na matematike v mozgu vytvárame, sú len dočasné a ak ich neobnovíme, časom sa vytratia. Známy neurológ doktor Martin Jan Stránsky hovorí, že „úplne najhoršie, čo sa môže stať, je, že žiak sedí v triede a učiteľka prednáša.“ Ďalej hovorí, že „ pre mozog je to úplná nuda. Je to neefektívne a nevedie to k zavedeniu žiadnej pamäte. Mozog sa má učiť pomocou diskusie, ústne, písomne a pomocou čítania a najmä vďaka porovnávaniu. Mozog registruje všetky nové informácie, tak, že to porovná s tým, čo už vie. A pokiaľ je tam nejaký rozdiel alebo pokiaľ je to stimulujúce, tak to mozog zaregistruje a založí to na správne miesto. To znamená, že učiť sa má cez stimuláciu, porovnávanie, diskusiu a cez robenie chýb. A zároveň to aj znamená, že učenie holých faktov je absolútne nanič, pretože mozog to nemá s čím porovnať. Aj rodičia si musia uvedomiť, že to, čo bolo dobré pre nás, nemusí byť dobré aj pre naše deti. To je argument, ktorý často počuť: „Ja som sa takto učil, tak chcem, aby sa aj môj syn takto učil, pretože to tak bolo vždy.“ Ale to je nešťastný argument.“ ( https://ciernalabut.sk/3471/neurolog-stransky-dobry-ucitel-nuti-deti-robit-chyby/)
Hejného metóda vyučovania matematiky je postavená na niekoľkých základných pilieroch. Prvý z nich je konštruktivistický prístup k vyučovaniu. Podľa M. Hejného a F. Kuřinu je „vzdelávanie, ktoré je prioritne orientované na transmisiu (prenos) časti hotovej vedy – z učiteľovej mysle, učebníc, encyklopédií…. – do pamäte žiakov, nie je optimálne, pretože nie je orientované na porozumenie, ale na fakty a výsledky. Základnou úlohou učiteľa je motivovať žiakov k aktivite, čo sa v matematike môže stať rôznymi spôsobmi: vhodnými otázkami, problémami, paradoxmi… Ak žiaci formulujú vlastné otázky, názory, námietky, naštartuje sa konštruktívny poznávací proces u žiakov, ktorí si vytvárajú vlastné predstavy a budujú si vlastnú poznatkovú štruktúru. V duševnom svete žiakov sa odohrávajú procesy porozumenia, vznikajú predstavy, kryštalizujú sa pojmy. Tieto konštruktívne prístupy k vyučovaniu matematiky vychádzajú z 10 zásad: 1. aktivita, 2. riešenie úloh, 3. konštrukcia poznatkov, 4. skúsenosti, 5. podnetné prostredie, 6. interakcie, 7. reprezentácia a štruktúrovanie, 8. komunikácia, 9. vzdelávací proces, 10. formálne poznanie. Pri dobre vedenom konštruktívnom prístupe k vyučovaniu je na minimum obmedzené riziko formalizmu. Matematické vzdelanie by malo mať zmysel a malo by byť užitočné. Malo by žiakom priniesť uspokojenie a radosť.“ (Hejný M.- Kuřina F.: Dítě, škola a matematika (Konstruktivistické přístupy k vyučování, Portál Praha 2001).
Druhým pilierom Hejného metódy vyučovania matematiky je rešpektovanie 12 základných princípov, geniálne zložených do uceleného konceptu tak, aby dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou. Vychádza zo 40 rokov experimentov a využíva historické poznatky, ktoré sa v dejinách matematiky objavujú od starovekého Egypta až do dnešných dní. Týchto 12 princípov (1. budovanie schém, 2. práca v prostrediach, 3. prelínanie tém, 4. rozvoj osobnosti, 5. skutočná motivácia, 6. reálne skúsenosti, 7. radosť z matematiky, 8. vlastný poznatok, 9. rola učiteľa, 10. práca s chybou, 11. primerané výzvy, 12. podpora spolupráce) si podrobnejšie vysvetlíme v ďalšom pokračovaní nášho bloku, v ktorom sa budeme Hejného metóde vyučovania matematiky zaoberať podrobnejšie.
Miroslava Konrádová