Žiaci v slovenských školách sú často len pasívnymi objektmi vzdelávacieho procesu, najmä v prípade transmisívneho spôsobu vyučovania. V školách sa často dostávame do začarovaného kruhu: „Ja (žiak) som tu na to, aby ste ma naučili, povedzte mi, čo mám vedieť, čo sa mám naučiť, to vo väčšej či menšej miere urobím a neskôr vám to zopakujem. Prosím nezabudnite mi pripraviť k tomu poznámky, aby som sa to mohol poprípade od slova do slova naučiť.“ Táto hra na školu je veľmi bezpečná pre všetky zúčastnené strany, pre učiteľa, ktorý to zakrýva pojmom systematický prístup k obsahu, pre žiaka, ktorý potrebuje vedieť presne, čo sa naučiť, čo má vedieť a rodiča, ktorý potrebuje preveriť, či obe strany robia, čo majú.
Dobrodružstvo pochybovania, iného pohľadu, podstúpenie rizika, schopnosť ísť s kožou na trh a zviditeľňovať svoje myslenie a riskovať prípadný omyl, je vo veľkej miere eliminované a myslenie je iba pomocná disciplína vzdelávania. Dobre to vystihuje citát z Didaktiky fyziky (Ferko, 1988, s. 67):
„Pri klasifikácii a hodnotení žiackych vedomostí zisťujeme, že prevažná časť žiakov veľmi dobre odlišuje a zapamätá si z prebraného učiva to podstatné. Ak žiakovi pri odpovedi zlyhá pamäť, pomáha si myslením a ak nezaberie myslenie, vynorí sa pripomienka podporená predstavivosťou a myslením. … Z metód vyučovania sa snažíme uplatniť aktivizačné metódy, a to stupňovite od riešenia jednoduchých problémov k zložitejším problémom … žiaci si nielen osvojujú text učebnej látky, ale tvorivo ho prepracúvajú tak, aby ho mohli správne reprodukovať.“ Žiaľ, deje sa to niekedy aj v našej škole.
Vízia:
Našou pedagogickou odpoveďou na túto situáciu je budovanie a rozvoj kultúry podporujúcej myslenie tak, aby sa škola stala „miestom, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva,“ ako to definoval R. Ritchhart vo svojej knihe Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.
V súčasnej dobe je veľmi populárnym pojmom kritické myslenie, o ktorom hovoríme najmä v súvislosti s tým, ako ľahko podliehame dezinformáciám a konšpiračným teóriám bez toho, aby sme si overovali informácie. Dovolím si však tvrdiť, že v školách potrebujeme vytvárať priestor pre systematický rozvoj myslenia ako takého, teda kreatívneho myslenie (otvorené pre nové cesty a riešenia, zvedavosť), reflektívneho myslenie (rozvoj schopnosti rozmýšľať o svojom myslení), ale rovnako ako aj kritického myslenie (hľadanie podstaty problému, pravdy, snaha o hlboké porozumenie, strategické a skeptické uvažovanie).
Profesor Harvardskej univerzity R. Ritchhart vidí riešenie v tom, že žiakom poskytneme nástroje, štruktúry a vzorce správania, ktoré podporujú a rozvíjajú u žiakov myslenie a zároveň ho zviditeľňujú. Mali by byť jednoduché a aplikovateľné naprieč všetkými predmetmi a vekovými kategóriami žiakov. Na základe svojho výskumu zhrnul a urobil súbor postupov najlepších učiteľov, ktoré rozvíjajú u žiakov myslenie a nazval ich myšlienkovými rutinami. Tieto myšlienkové rutiny chceme a budeme používať na našej škole nielen v práci so žiakmi.
Čo sú myšlienkové rutiny?
- Nástroje
Nástroje, ktoré sa neustále znovu a znovu používajú v triede preto, aby podporili špecifické myšlienkové pochody ako napríklad: vytváranie prepojení, popis toho, čo je, budovanie vysvetlení, zvažovanie iných perspektív a uhlov pohľadu, zachytenie podstaty a vyvodenie záverov, zdôvodňovanie s dokladovaním resp. s dokazovaním. - Štruktúra
Štruktúra pomocou ktorej žiaci kolektívne rovnako ako aj individuálne iniciujú, objavujú, diskutujú, dokumentujú a manažujú svoje myslenie. Tieto štruktúry sú:- explicitné – majú svoje meno, aby sme ich vedeli identifikovať,
- inštrumentálne – sú cieľovo orientované a vedú k cieľu,
- sú v jednoduchých krokoch: ľahko sa dajú naučiť a zapamätať,
- určené tak pre individuálne ako aj skupinové použitie,
- dajú sa použiť v rámci rôznych kontextov,
- pomáhajú odhaliť žiacke myslenie a urobiť ho viac viditeľným.
- Šablóna alebo vzor správania sa
Osvojená šablóna správania sa, ktorá pomáha žiakom, aby formovali svoje myšlienky, zdôvodňovali a boli schopní reflexie. Zo šablón vznikajú rutiny, keď sa používajú neustále, znovu a znovu, zakoreňujúce sa tak v učiteľoch, ako aj v žiakoch.
V čom je sila používania myšlienkových rutín? Čo môžu priniesť nám ako učiteľom a žiakom? Aké dopady budú mať na našich žiakov? Inak povedané, prečo má zmysel sa tomu v škole venovať, prečo tomu venovať energiu a prečo sa tomu venovať neustále?
Kúzlo a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:
- podporujú hlboké učenie sa,
- kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov,
- menia postavenie učiteľov a žiakov,
- zvyšujú naše formatívne hodnotenie,
- zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami,
- rozvíjajú schopnosť myslieť.
Nabudúce by sme sa pozreli detailne na jednotlivé silné stránky používania myšlienkových rutín.
Jozef Sopoliga, riaditeľ