Učí slovenský jazyk a hudobnú výchovu v základnej škole, kde zároveň robí aj zástupkyňu pre 2. stupeň. Jej záľubou je práca v škole, práca s deťmi, s mládežou. Každú voľnú chvíľu sú jej vernými spoločníkmi kniha a hudba. Voľný čas trávi v prírode a so svojimi zvieratami.
Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať k niečomu, čo by to bolo a prečo?
V našej škole pracujem už 12 rokov. Odvtedy sa tu vystriedalo veľa učiteľov a o deťoch ani nehovorím. Keď som začínala, začínal so mnou aj 2. stupeň ZŠ. Bola to výzva. Za tie roky niektorí ľudia vymenia niekoľko zamestnaní. Aj napriek tomu, že práca v našej škole je náročná, nedokázala som odísť. Keby to tak bolo, už by som odišla. Našu školu by som prirovnala rodine. Je tu veľa ľudí, s ktorými som začínala, každý človek v tejto škole ma posunul trošku dopredu. Rodina sa len tak neopúšťa. To by musel byť veľmi vážny dôvod.
Ako sa tvoj vzťah k našej škole vyvíjal? Ktoré udalosti menili tvoj pohľad?
Nikdy som sa nad tým nezamýšľala. Beriem veci také, aké sú. Ale ak mám hovoriť o vývoji vzťahu k škole, tak ho pretvárali žiaci. Nielen my učitelia učíme žiakov, ale aj žiaci učia nás.
Vrátila si sa do školy po ukončení materskej dovolenky, zmenil sa tvoj uhol pohľadu na školu, na žiakov?
Nie. Škola je živý organizmus. Stále sa mení. Ale podstata školy a aj nás učiteľov je stále rovnaká. Sme tu pre deti, žiakov, študentov. Aj keď teraz učím málo hodín, veľmi si to užívam a rada idem medzi žiakov do tried. Hlavne do V.C triedy.
Z čoho máš radosť, čo ťa napĺňa vo vzťahu k škole ale aj mimo nej?
Teším sa z každého pokroku mojej dcéry. Prekvapuje ma svojimi výrokmi, riešením situácií, napredovaním. Ale to by povedala asi každá mama. Z nej mám určite radosť.
Ak by si niekedy mala možnosť niečo zo dňa na deň zmeniť v škole alebo v tvojom živote, čo by to bolo a prečo?
Nič by som nezmenila. Všetko je tak, ako má byť. Naučila som sa prijímať dobré aj zlé tak, ako mi to prinesie Boh a verím, že tak je to dobre. Nie vždy je to ľahké či už v škole, alebo v súkromí. Ale dôverujem jeho vedeniu a snažím sa poučiť zo svojich chýb (niekedy ich urobím aj viackrát, aby som to pochopila😊).
Rukami ti prešlo už veľké množstvo detí. Určite si ich pamätáš ako malých, a dnes sú už mnohí gymnazistami. Je niečo, nejaká situácia so žiakmi, na ktorú obzvlášť rada spomínaš, si rada, že si ju mohla zažiť.
Bolo ich veľa. V škole v prírode, na výletoch, zažili sme veľa srandy. Moji prví žiaci už sú na vysokých školách. Veľmi sa teším, že sa im darí a som na nich hrdá, lebo idú za svojimi snami. Teší ma, keď mi pri stretnutí povedia, že to, čo som ich naučila, v živote potrebovali a využili. Alebo si na mňa spomenuli v niektorej životnej situácii. Ale veľkú radosť mám už vtedy, keď ma stretnú a priznávajú sa k mojej osobe.