V piatok 21. februára uplynuli dva roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Keď sme sa opäť po čase stretli – skupina občianskych aktivistov, ktorí minulý rok stáli za myšlienkou umiestnenia pamätníka pre Jána a Martinu v centre mesta Martin – považovali sme za svoju občiansku povinnosť pripomenúť si v našom meste túto smutnú udalosť aj pri druhom výročí.
Tak som na mestský úrad doručil oznámenie o zvolaní verejného zhromaždenia. S rozpakmi mi takmer obratom telefonovala zodpovedná úradníčka z mestského úradu, že zhromaždenie nám vpiatok nemôže povoliť, pretože je už dlhšiu dobu námestie „obsadené“ iným zhromaždením a aj z bezpečnostných dôvodov je potrebné zmeniť čas a/alebo miesto nášho plánovaného zhromaždenia.
Stáli sme pred dilemou, či „cúvnuť“, veď práve Ján Kuciak sa nebál vstupovať do konfliktných situácií s mocipánmi. Nakoniec však prevládol pocit zodpovednosti za ľudí, ktorí si chcú pokojným a pietnym spôsobom spomenúť na Jána a Martinu, a tak sme miesto pri pamätníku zachovali, a zmenili – ako jediní z vyše 60 miest na Slovensku – čas na štvrtok.
Som hrdý na to, že aj v radoch našich študentov nebol problém nájsť pomoc pri organizácii toho podujatia. Vďaka Viktórii Olleovej za všetku koordinačnú prácu! Vďaka Vilovi Kováčovi za to, že sa spolu so svojím starkým zhostil neľahkej úlohy moderátora. Vďaka Aničke Hroboňovej za hudobný vstup piesňou od „Tonyho“ Dvořáka „Hospodin jest múj pastýř“, spolu s famóznym klaviristom Badym Kráľom. A vďaka Simone Valkovskej za úprimné slová pri zhostení sa úlohy hovorcu študentov. (Plné znenie študentského príhovoru uvádzame v ESSMT NEWS samostatne tu: …)
Za organizátorov spomienky ďakujem všetkým ostatným spoluorganizátorom, rečníkom a ľuďom dobrej vôle, ktorí nezabúdajú. A tiež Slovenskému komornému divadlu za možnosť využiť priestory pred budovouo Národného domu a Evanjelickej spojenej škole za zapožičanie ozvučovacej techniky.
Videozáznam celej spomienky je možné zhliadnuť tu.
Tomáš Gulán