Jazykový deň

Je streda, zobudil som sa a prichystal som sa do školy, keď mi došlo že dneska sa do školy nepôjde. S celým ročníkom máme naplánovanú exkurziu do Banskej Bystrice. Stretnúť sme mali v Martine, ale keďže bývam v Turčianskych Tepliciach, môžem si pol hodinku pospať dlhšie. Tá ale prešla veľmi rýchlo a skoro som nestihol na vlak. Našťastie bývam od stanice len pár desiatok metrov. Keď som nastúpil do vlaku, tak som si aj trošku vydýchol, mohol by som trošku zapracovať na kondičke.

No ale dosť bolo o mne, teraz vám poviem čo sme to vlastne v Banskej Bystrici robili. Po pár minútach kráčania zo stanice sme konečne prišli k Štátnej vedeckej knižnici, kde sme sa už pri vchode rozdelili na tri skupiny podľa nášho výberu jazyka na španielčinárov, nemčinárov a francúzštinárov. Ja som bol v skupine španielčinárov. Po rozdelení nás vyzdvihla pani, ktorej meno som samozrejme zabudol a pomaličky sme sa presunuli do miestnosti, kde nám robila prednášku o Španielsku, španielskych zvykoch a španielsky hovoriacich krajinách. Musím povedať,že ma celkom prekvapilo, že jeden z ich zvykov je obhadzovanie sa paradajkami. Tento zvyk sa volá La Tomatina, koná sa 30.8. Dodala, že nejde o zdravé jedlé paradajky ale o tie, ktoré už boli vyradené z obchodov. Prezentácia sa mi veľmi páčila, dokonca sme si v závere zahrali menší kvíz, za ktorý výhercovia dostali aj sladkú odmenu. Trvalo to okolo 45 minút, a keď sme skončili, tak sme sa presunuli do inej miestnosti, kde sme sa už stretli celý ročník. Ďalšia prednáška bola hovoriť o anglickom jazyku. Hlavne sa zamerali na skladanie slov a vytváranie nových slov. Dokonca nám aj ukázali pár viet zo starej angličtiny. Musím povedať, že to bolo celkom zaujímavé a prínosné.

Po programe sme dostali rozchod na námestí, stihli sme si kúpiť jedlo a išli sme na vlak. Konštatujem, že to bol celkom dobrý deň, niečo nové som sa naučil a aj sme sa s kamoši dobre zabavili, síce som po ceste na vlakovú stanicu trošku zmokol ale celý deň som si veľmi užil a dúfam že takýchto výletov budeme mať ešte veľa.

Zoltán Cibula, II.AG