Zuzana Račeková pôsobí na našej škole od úplného začiatku. Aktuálne pôsobí na škole ako zástupkyňa a učiteľka na 1. stupni. Rada robí zmysluplné veci a rada učí. Teší ju, keď majú deti aj učitelia úsmev na tvári, a rada pomáha.
Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať napríklad k nejakému stromu, kvetu, ovociu alebo inému predmetu, čo by to bolo a prečo?
Vybrala som si srdce. Nepreženiem, keď poviem, že škola je moja, ako sa hovorí srdcovka. Je symbolom lásky, túžby, života… vydáva veľkú silu a dáva energiu. Taký je môj vzťah a tak vnímam aj našu školu.
Ako sa tvoj vzťah k našej škole vyvíjal? Ktoré udalosti menili tvoj pohľad
Pôjdem na to opäť cez srdce.
Presťahovala som sa z Dudiniec do Turca viac-menej kvôli našej škole. Zakladala sa a pán riaditeľ Sopoliga hľadal učiteľku do 1. ročníka. Moja životná situácia si vtedy vyžadovala zmenu a toto bolo súčasťou nej.
Bola to pre mňa obrovská výzva a túžba zároveň. Túžba zmeniť niečo k lepšiemu a výzva podieľať sa na veľkom projekte, ktorého som súčasťou až dodnes.
Okrem jednej rodiny som v Turci nepoznala nikoho. A práve pôsobenie na našej škole mi do môjho života priviedlo veľa nových a skvelých ľudí, veľké priateľstvá, pomoc, oporu a porozumenie, v mnohých kolegoch veľkú inšpiráciu a tiež mnohé príležitosti rásť nielen v pracovnom živote, ale aj v duchovnom a osobnom. Zažila som a zažívam tu veľa požehnania a lásky v mnohých podobách.
Celý môj príbeh v Turci trvá od roku 2004 a môj pohľad sa ani veľmi nemení – od začiatku to bolo vzrušujúce. Podieľať sa na niečom novom a v nie celkom prajných – optimálnych podmienkach. Ale tá viera a energia ľudí, ktorú celému dielu obetovali ma fascinovala a fascinuje doteraz. Boli vytrvalí, húževnatí, obetaví, nadšení…a takí sú aj dodnes.
Bola potrebná veľká sila (úsilie) a energia, aby škola vznikla a vyrástla do dnešnej podoby. Existujú o tom mnohé prezentácie, brožúry, Almanach, ktoré vývoj našej školy zachytávajú – a to je skvelé, že si to môže ktokoľvek prečítať. Ale najlepším svedectvom sú ľudia, ktorí sa na všetkom podieľali a aj v súčasnej dobe podieľajú.
Z čoho máš radosť, čo ťa napĺňa vo vzťahu k škole ale aj mimo nej?
Radosť mám jednoznačne v požehnaní, ktoré sa mi dostáva každý deň – cez moju najbližšiu rodinu, moje deti a manžela. Porozumenie a lásku, ktorú zažívam od celej mojej rodiny a som za to veľmi vďačná.
Teraz mi novú energiu dodáva najmä naša malá Emka.
K škole skvelí kolegovia – kolegyne, ich tvorivosť, úsilie, trpezlivosť. Často to naozaj nie je jednoduché a život nám v škole prináša rôzne, aj ťažké situácie, ktoré riešime. Vážim si, že nám všetkým úprimne záleží na tom, aby sme veci riešili čo najlepšie a najsvedomitejšie. Viem, že nám spoločne záleží na tom, aby sme vytvárali v škole bezpečné, podnetné prostredie a dávali našim žiakom možnosť rásť.
Ak by si vedela mávnutím čarovného prútika niečo zmeniť, čo by to bolo a prečo?
Bolo by toho určite viacej a z rôznych oblastí. Vyberiem si nezmyselnú byrokraciu v školstve a zmeny, ktoré nám prácu neuľahčujú. Toto mi momentálne veľmi prekáža, až rozčuľuje. Ovplyvňuje moje denné fungovanie (napríklad ma okráda o spánok a voľný čas) a zabraňuje robiť to, čo je naozaj mojou náplňou tu v škole.
Rukami ti prešlo už veľké množstvo detí. Určite si ich pamätáš ako malých, možno nesmelých prváčikov a dnes sú už mnohí gymnazistami. Je niečo, nejaká situácia so žiakmi, na ktorú obzvlášť rada spomínaš, si rada, že si ju mohla zažiť.
Fú, naozaj ten čas veľmi rýchlo ubehol. Prvá moja trieda v ESŠ sú už vysokoškoláci. Áno, prešlo a je úžasné vidieť ich ako dospievajú, majú svoje lásky, majú svoje ciele a usilujú sa napĺňať svoje túžby … Teším sa vždy, keď počujem o nich nejakú dobrú správu.
Spomínam si na mnohé situácie a spomínam na všetky rada. Trávili sme v škole veľa času a spolu s vtedy mojou pani vychovávateľkou, Gabikou Dobrovolnou, sme často vymýšľali akcie, na ktorých sme zažili veľa zábavy – napr. čarovné noci, oslavy učenia a aj pri rozvíjaní životných zručností. Keď končili 4. ročník a prezentovali svoje celoročné projekty, boli na nich veľmi hrdé!
S terajšími gymnazistami tretiakmi som zažila tiež veľa milých chvíľ. Napríklad, palacinkové párty v našom malom byte, alebo keď si za svoju iniciatívu niektorí vybrali výlet k nám do Dudiniec a spali roztrúsení po celom dome a moji rodičia pre nich kuchtili.
Ďakujem za priestor, ktorý som dostala v Newslettri.
Zuzka, my ďakujeme za tvoje príjemné spomínanie a tiež rovnako za prepojenie s dnešnou podobou ESŠ.