Martin Pilát

Je učiteľ na prvom stupni EZŠ, na druhom stupni učí techniku a po vyučovaní robí školského knihovníka. Učí minihádzanú, cez víkendy chodí na minihádzanárske turnaje, tam sa vykričí, a keď má naozaj voľno, ide na horskom bicykli do lesa.

Maťo, poznáme ťa ako učiteľa na 1. stupni EZŠ. Je to výnimočné, keď malých prváčikov nevíta usmiata pani učiteľka ale usmiaty pán učiteľ? Ako vnímaš ty svoje postavenie?
Neviem či výnimočné, isto nie úplne bežné. Môj kamarát je triedny učiteľ druhákov a zároveň basgitarista v punkovej kapele, občas má zelené číro. To už je exotické… Ja to vnímam tak otcovsky. Na jednej strane je mojou úlohou naučiť deti čítať, písať, počítať. Na druhej strane chcem, aby to bolo čo najviac bezbolestné a radostné. Neviem, nakoľko som v tom úspešný.

Učenie na 1. stupni je plné rôznych aktivít, tvorivých úloh, fantázie a hravosti. Vedel by si vysvetliť, ako sa to dá spojiť s matematikou a Hejného metódou?
Hejného metóda je vlastne zbierka dômyselne zostavených úloh, aby dieťa naučili nielen ,,počítať“, ale aj mať matematiku rád. To bez hry u malých detí nejde. Tie učebnice sú plné zábavných úloh. Deti sa na hodine rozprávajú (o matematike), pochodujú po koberci, počítajú zvieratá, hrajú kocky, násobia indicky, šifrujú, dešifrujú… super veci.

Rovnako už roky vedieš krúžok s názvom Minihádzaná, ktorému sa darí a stále je oň veľký záujem. Čo zažívaš pri príprave, tréningu a počas turnajov?
Popravde tréningy sú občas muky a niekedy v utorky, keď máme minihádzanú, som už tak zničený od hluku a buchotu lôpt, že si nepamätám cestu, ako som prišiel domov. No a turnaje? To sa snažím deti povzbudzovať ako o život. Často pri tom prídem o hlas. Ale je to super!!!

Hádzaná ťa bavila odmalička?
V zásade sa do hádzanej nerozumiem. Nikdy som ju nehrával. Ani už neviem, ako som sa k nej dostal. V tomto prípade platí: Kto to vie, ten to robí a kto nie, ten to učí.

Rozvíjaš aj nejaké iné športové aktivity? Ostáva ti na ne voľný čas?
Hrávam bedminton 2 – 3x týždenne. Hrám aj so ženou, takže je to spoločný koníček, čo je výborné. A tiež s Marekom Račekom. Jazdím na horskom bicykli, no teraz už menej. Športovať musím, inak by som cez brucho nevidel na cestu.

Viem, že vo voľnom čase rád čítaš knihy a zopár zaujímavých si mi veľmi dobre poradil. Môžeš opísať svoj vzťah ku knihám?
Knihy čítam v takých sinusoidach. Buď veľa, alebo nič. Teraz som v štádiu nič. Ale v decembri sa to vždy otáča. Pod stromčekom budú isto knihy. Veľa kníh. Teším sa.

Od kníh nie je ďaleko ku knižnici. Vedieš našu školskú knižnicu. Ako knižnica funguje?
Popravde mám na ňu menej času, ako by som si prial. Často je v nej vyučovanie a ja by som tam nerád pôsobil ako rušivý element. V zásade poobede je prístupná ako študovňa a študenti si môžu vybrať knihu poštudovať a vrátiť ju späť. Ak by chceli knihu domov, dohodneme sa mailom.

Ak by si mohol realizovať svoju predstavu o „knižnici snov“, ako by vyzerala?
Ha. Parádne. Bola by to knižnica odkiaľ by sa nikomu nechcelo odísť. Relaxačný raj. Nájdeš v nej všetko a rešerš dostaneš na počkanie. Kakavko a tulivak (umývateľný). K tomu kopa aktivít, besied a debát…Špeciálne by som sa venoval hudobnému oddeleniu.