Keď som bol ešte študentom na gymnáziu, mali sme doma takú malú farmu – nejaké ovečky, sliepky, zajace, kravu a tri kone. Farmárčenie môže vyzerať ako celkom romantická predstava, no okolo statku bolo dosť roboty. Okrem iného sme museli nakosiť trávu – dostatok trávy, nielen pre daný deň, ale aby jej bolo dosť aj na sušenie na zimu. Kosiť sme museli ručne – kosou, vtedy sme nemali k dispozícii ani motorové kosačky, ani krovinorezy. Nebola to moja obľúbená činnosť, skôr mordovačka. Zárukou čistého pekla a peknej svalovice bolo prísť na lúku s nenakutou a k tomu ešte aj nenabrúsenou kosou. Brúsiť však bolo treba aj počas samotného kosenia, bez toho to nešlo, iba blázon by to nerobil. Naučil som sa, že brúsenie kosy nezdržuje kosbu. Naopak, zastavenie a brúsenie pomáha veci robiť efektívnejšie.
