Tohto roku si #GIVINGTUESDAY pripomenieme v utorok 1. decembra 2020. Naša škola sa do aktuálnej kampane zapája s výzvou na vybavenie výtvarnej učebne.Zbierka Giving week presiahla naše očakávania. Už vo štvrtok bolo jasné, že všetky vyzbierané veci nezmestíme do školského mikrobusu. Študenti predmetu ZMAK štvrtok poobede naložili auto, ja som podvečer ešte poobiehal darcov, ktorí mali objemnejšie veci u seba doma.
Navyše, ozvali sa mi dobrovoľníci, ktorí chceli ísť navštíviť zaplavenú osadu v Chminianskych Jakubovanoch osobne. Tak sme nakoniec išli dvomi autami, ja školským mikrobusom, spolu s rodičom Janom z Bambusiek, a moje auto šoféroval náš absolvent Janko Drahoš, a mal posádku v zložení Zuzka Kubíková a traja tínedžeri z Bambusiek.
Ešte v piatok ráno nám pribudol dar futbalových lôpt od poslanca MZ Martin Stanislava Thomku, pred deviatou sme sa vydali na cestu. Do Jakubovian sme dorazili okolo 11-tej, vítali nás – ako tradične – mnohí miestni a dvaja naši „styční dôstojníci“ – Boris, laický kazateľ miestneho rómskeho kresťanského zboru, a Zuzka, zamestnankyňa projektu Omama.
Voda medzičasom ustúpila, na stenách v dolnej časti osady bolo zreteľne vidieť čiaru, až pokiaľ voda stúpla pri záplave. Viacerým siahala až nad hranicu okenných parapet. Po vyložení väčšiny darovaných vecí sme sa išli prejsť osadou, v ktorej podľa slov miestnych býva takmer 2200 obyvateľov, a ukázali nám aj jediné dve funkčné studne, ktoré slúžia ako jediný zdroj pitnej vody pre celú osadu.
Následne sme sa vybrali aj do Rokycian, odniesť pozdravy, školské a športové pomôcky a ochranné štíty do miestnej rómskej základnej školy. Privítali nás ako vždy, veľmi vrelo, no so slzami na krajíčku, keďže konflikt so starostom obce a riaditeľom školy vo vedľajšej dedine stále pretrváva a trpia ním – okrem zamestnancov školy – hlavne miestne deti a ich ustráchaní rodičia.
Cesta späť – ako už tradične – prebiehala v takmer úplnom tichu, keďže osobný stret s tak veľkou generačnou chudobou a bezvýchodiskovou situáciou vyrazí človeku dych. Pri krátkom zhrnutí s našimi absolventami mi to sumarizovali jedinou vetou: „O veľkosti tejto chudoby svedčí to, že sa tu aj puberťáci z martinským Bambusiek podelili s miestnymi hladnými deťmi o svoju desiatu.“
Na záver, ĎAKUJEME všetkým rodičom a priateľom školy za všetky darované veci, ktoré sa nám na jedenkrát ani nezmestili do auta; bez vás by naša iniciatíva ostala iba v ríši ideálov.
ĎAKUJEME všetkým kolegyniam a študentom predmetov ZMAK za zrealizovanie, roztriedenie a naloženie zbierky.
ĎAKUJEME vedeniu školy za príležitosť rozvíjať osobnosť našich žiakov smerom k pro-sociálnemu správaniu.
ĎAKUJEME sponzorom za preplatenie pohonných hmôt a ostatných režijných nákladov s celou logistikou zbierky.
ĎAKUJEME „siedmim statočným“, ktorí osobne doručili zbierku až do rómskej osady a rómskej základnej školy.
A ĎAKUJEME miestnym aktivistom z rómskeho cirkevného zboru a o.z. Omama za následnú distribúciu zbierky medzi tých, ktorí ju najviac potrebujú. Tešíme sa na ďalšie príležitosti učiť sa pomáhať.
Tomáš Gulán
