Akú cenu má mier ? (Úvaha)

Pred časom som na internete zahliadol maľbu bez uvedeného autora. Jej kompozícia bola rozdelená na vrchnú a spodnú časť. V hornej polovici bol zobrazený pohľad na juhoeurópske prístavné mestečko, spolu s plážou a výhľadom na horizont mora. Na útese sa týmto idylickým pohľadom kochali dvaja zamilovaní ľudia, zatiaľ čo sa ich syn vedľa nich zabával so psom. Útes sa tiahol pozdĺž stredovej línie kompozície, stáčal sa a vytváral deliacu obruč medzi hornou a dolnou časťou obrazu. V dolnej polovici sa nachádzala vojenská čata pod ostrou paľbou. Väčšina vojakov na svojich ramenách niesla obruč útesu a spolu s ním aj romantickú atmosféru celej hornej časti. Iní sa ju pokúšali podopierať rukami. Zvyšok čaty sa ich snažil pri ich úsilí kryť a kontrovať paľbe nepriateľa. Po celej spodnej časti obrazu sa tiahla kaluž krvi. Opticky pôsobila ako kontrast k plážovému ideálu mora z hornej polovice. Vojaci mali v tejto krvavej kaluži ponorené nohy a všade pod nimi, aj medzi nimi, sa nachádzali telá ich padlých spolubojovníkov.

Táto maľba vo svojom celku dokonale vystihuje, akú ťarchu nesú naše dejiny na pozadí dnešnej relatívne pokojnej Európy. Výsada žiť život a viesť vzťahy v dobe mieru je zaplatená obetou ľudí, ktorí boli ochotní postaviť sa besneniu ľudstva na úkor vlastných životov a vzťahov. Vo väčšine literárnych diel a filmov, týkajúcich sa vojnovej tematiky, sledujeme hlavných hrdinov príbehov, ako na vojnových frontoch žialia pri spomienkach na milované osoby. Nespočíva najvyššia cena mieru práve v šanci prežiť svoj život s láskou, a nie bez nej ? Má mier pre človeka nejakú cenu, ak sám človek žiadnu lásku necíti ?

V období spoločenského konfliktu ľudia čelia rôznym účelovým vplyvom mocných. Sú zaťažovaní politickou manipuláciou, ktorá sa v stave konfliktu usiluje vytvoriť všeobecnú atmosféru nenávisti voči opozičnej strane záujmu. Spoločnosť, ktorá každodenne prežíva s pocitom ohrozenia alebo s pocitom nevraživosti voči inej spoločnosti, pripravuje samú seba o sústredenosť a úsilie, ktoré by mohli byť venované kreativite a inováciám. Namiesto napredovania smerom ku všeobecnej prosperite, sa od týchto vízií upúšťa a vytvára sa v spoločnosti obraz o „nepriateľovi“, ktorý jej na ceste k tejto prosperite prekáža. Celý tento proces spôsobuje medzi ľuďmi napätie, tak klesá všeobecná spokojnosť a dochádza k prudkej polarizácii názorov. Na jednej strane sa ocitnú ľudia, ktorí takéto politické machinácie prekuknú. Ich frustrácia pramení z faktu, že skutočná prekážka na ceste k spomínanej prosperite a spokojnosti tkvie úplne v niečom inom, ako je zmýtizovaný spoločný nepriateľ spoločnosti. Spravidla v niečom, čo si vyžaduje odbornejšie a zložitejšie postupy v myslení, než sú tie, ktorými operuje dotyčná vládna moc. Na strane druhej sú tí, v ktorých dlhšiu dobu vrie pocit krivdy z nenaplnených predstáv o ich vlastnom živote. Nič sa pre nich nemohlo stať väčším zadosťučinením ako nájdenie pravého „vinníka“ za všetky tie nespravodlivé útrapy, ktoré im v ich predstavách zabránili. Na rozdiel od prvej spomínanej množiny ľudí, táto druhá sa ponúkanej ilúzii o spoločnom „nepriateľovi“ rozhodla uveriť. Problém nastane vo chvíli, keď sa takto manipulovateľný dav zneužije na násilné politické ciele. Títo ľudia si v opojení davovou psychózou neuvedomujú, že činy, ku ktorým sa uchyľujú, vo vidine „konečného riešenia“ ich problémov, sú v skutočnosti začiatkom ich vlastného konca. Spustia tým kolobeh nenávisti, ktorý sa na začiatku javí ako jednosmerná sila, no časom sa obráti proti nim a otrávi v konečnom dôsledku aj ich blízkych, na ktorých šťastie sa odvolávali, keď so svojimi násilnosťami začínali.

Človek, ktorý hľadá vinníka za svoje životné zlyhania, nikdy nenájde mier. Nenávisť a jej prejavy nás vždy na konci vzdialia od schopnosti niekoho milovať a zároveň od príležitosti žiť v mieri, osobnom aj spoločenskom. Otupená schopnosť sebakritického hodnotenia vedie človeka k hnevu voči ostatným a ak sa objaví šikovný demagóg, vyburcuje tento hnev k hromadnej nenávisti voči spoločnému „nepriateľovi“. Nenávisť odhaľuje to najnižšie a najprimitívnejšie v nás. Keď budú mať väčšie slovo tí agresívnejší, než tí rozumnejší, ocitneme sa vo svete násilia. A pod útesmi z maľby v úvode sa nahromadí viac a viac krvi. Hodnotu mieru si ctí podľa mňa iba ten, kto pozná lásku. Preto je najdôležitejšie milovať tých, ktorých je milovať najťažšie.