Sú ľudia, ktorých stretávame pravidelne, a pritom pre nás dlhodobo ostávajú zahalení tajomstvom. Prípadne sú takí, ktorých tvár je nám síce dobre známa, no o ich pracovnom a osobnom živote nevieme takmer nič. Jedným z týchto zamestnancov našej školy je pre mnohých z nás napríklad Noro Skaličan.
Noro, ako si sa dostal k nám do školy na pozíciu školníka a čo ťa k tomu viedlo?
Doteraz neviem, či to bola šťastná náhoda alebo osud. Po dlhých rokoch strávených v trojzmennej prevádzke prišiel čas na zmenu zamestnania. Miesto školníka v tejto škole sa práve uvoľnilo, a tak som tu.
Bežnému pozorovateľovi sa môže zdať, že školníka na škole nie je veľmi vidieť. Z čoho pozostáva váš klasický pracovný deň?
Veľa záleží od aktuálneho ročného obdobia. Na jeseň sa treba popasovať s opadaným lístím, v zime so snehom, v lete kosíme trávu. Bežnou každodennou činnosťou sú opravy: kvapkajúce kohútiky, nefungujúce toalety, pokazené svetlá, vypínače, dvere, kľučky, tabule a pod. Cez prázdniny, keď je škola bez žiakov, pripravujeme školu na to, aby sa do nej mohli deti vrátiť – robia sa rôzne stavebné úpravy, maľovanie tried, úpravy školského areálu. Počas posledných letných prázdnin sme prerábali počítačovú učebňu a pomáhali pri výstavbe workoutového ihriska.
Aká je tvoja najväčšia školnícka radosť a čo ťa najviac hnevá?
Zábavné vedia byť školnícke práce, ktoré sa dejú v škôlke a v prvých triedach ZŠ. Deti tam sú perfektné, bezprostredné, zvedavé, všetko ich zaujíma, na všetko sa pýtajú.
Hnevá ma nekonečné chodenie – vzhľadom na to, že škola je rozmiestnená v mnohých budovách, zabudnutie akejkoľvek maličkosti znamená mnoho krokov navyše a zbytočnú stratu času.
Minulý školský rok pri spomienke na November ´89 sme ťa videli spievať na výchovných koncertoch ako aj na Divadelnom námestí. Dokonca si spieval svoju autorskú pieseň. Venuješ sa hudbe už dlhšie?
Veru už dlho sa motám po martinskej amatérskej hudobnej scéne. Nikdy ma nelákalo hrať a spievať prebraté veci na zábavách. Skôr som túžil vyjadriť svoje vlastné myšlienky a pocity. Momentálne hrávam v zoskupení „noriss & KAPELA“
Dopočuli sme sa, že máš nový muzikantský prírastok – vydal si autorské CD-čko. Ako a s kým to celé vzniklo?
Znovu sa mi nazbieralo pár piesní na papieroch po celom byte, tak som sa rozhodol ich nahrať. Keďže profesionálne štúdiá sú nad moje finančné možnosti, oslovil som kamaráta muzikanta Braňa Balačina, či by mi s tým nepomohol. Má skúsenosti, techniku a našiel si aj potrebný čas. Nahrávali sme na chate priateľkinej mamy v Lietavskej Lúčke. Ja som nahrával gitaru a spev. Akordeón, klavír, husle, gitaru a perkusie Braňo. Saxofón Aďo Mikušák, basovú gitaru Roman Zábojník. V jednej skladbe si zahral gitaru Peťo Piatko a v piesni „Zmilovaní“ nahrala klavír bývalá študentka ESŠ Anna Magdaléna Hroboňová. A skoro som zabudol, že ženský hlas patrí mojej priateľke Monike.
Všetky skladby sú autorsky tvoje?
Áno, hudba aj texty sú moje vlastné. Na CD nazvanom Čiernobielo je 11 piesní, ktoré sú o tom, ako občas vidím svet ja.
Tvoja hudba a texty sú dosť hĺbavé a melancholické. Prečo ťa to ťahá takýmto pochmúrnym smerom?
Asi to bude spôsobené tým, že väčšinu piesní píšem vtedy, keď v živote prežívam práve nejaké smutnejšie obdobie. A naopak, keď sú veci, ako majú byť, gitaru nechávam odpočívať a ja sa snažím si tie chvíle užívať.
Asi najviac ma zaujala predposledná skladba s názvom „Rúhačská“. Je pre mňa plná paradoxov: jedným dychom vyznávaš, že „neveríš“ a zároveň s Bohom vážne diskutuješ. Čo ťa viedlo k napísaniu práve tejto skladby?
Môj blízky priateľ úspešne zdolal rakovinu. A keď to najmenej čakal, diagnostikovali rovnakú chorobu aj jeho dcére. Vtedy som tú skladbu napísal. Je v nej veľa hnevu, bezmocnosti a otázok „Prečo?“. Je veľmi osobná a dlho som rozmýšľal, či ju na toto CD-čko vôbec zaradiť. Mám na Neho veľa otázok a nedostávam odpovede.
Je niektorá pieseň, na ktorú si z textárskej strany najviac hrdý?
Úprimne, nemám takú pieseň ani text. Snažím sa do každého textu vložiť zaujímavé obrazy, ale nie vždy sa to asi rovnako dobre podarí.
Na pieseň, ktorá ti je najbližšia z hudobnej stránky sa ťa pýtať nebudem. Skôr nám prezraď, ako sa môžeme ku tvojmu novému čiernobielemu CD dostať, nech si ho môžeme pustiť pod vianočný stromček.
Keďže CD sme robili vlastne len amatérsky, podarilo sa nám vyrobiť cca 50 kusov. Časť sa rozdala medzi ľudí, ktorí nám nejako pomohli a niečo sme za symbolickú ceny predali, aby sa nám vrátili aspoň náklady. Ostalo možno 5-6 kúskov. Ale už onedlho budú skladby na nete a prípadný záujemca si ich bude môcť vypočuť aj stiahnuť na stránke https://bandzone.cz/noriss
Za rozhovor ďakuje spolu-muzikant Tomáš Gulán
