Báseň o bojovníkoch onlinu
Víkend skončil, budík zvoní, ešte párkrát zazívam,
dotackám sa ku stolíku, na ňom notbúk zapínam.
Rýchly dvojklik na ikonku prehliadača Mozilla,
a v tom zistím, že líštička asi noc neprežila!
Čo sa deje, kde je chyba?! Web sa nedá načítať!
Čeknem router – ledky svietia… zresetujem počítač.
Druhý pokus je úspešný, a tak Gmail otváram,
pozriem – dvadsať nových mailov; isto polka bude spam…
Skontrolujem na Edupage, s kým to dneska začínam –
vraj s mojimi mám mať GEO; aha, už si spomínam!
Na Classroome spúšťam link a webkameru zapínam
s nádejou, že ešte chvíľu tu na Meete budem sám.
Do chlebíka zahryznem a skôr, než sústo dožujem:
„Dobré ráno, pán učiteľ!“ z repráku už počujem.
Nádej zhasla… „Dobré ráno!“ zdvorilostne odpoviem.
Že to bude dnes nalačno, to už teraz isto viem.
Pripája sa druhý, piaty… pozdravím sa, zakývam.
Ale ten čas rýchlo letí – stíšenie už začína!
Skontrolujem osadenstvo – „Rafael?“ „Tu!“ Aďo, nie.
„Kristínka vraj bude meškať!“ niekto z pléna vykríkne.
„Peťo, si tu? Nevidím ťa! Ohlás sa, ak nás počuješ!“
Prídem si jak na seanse s duchmi. Prečo? Isto vieš…
„Áno, mne zas nejde webka,“ ozýva sa tichý hlas.
Natálka nám preblikuje – odpája ju zas a zas…
Príhod plno – to sa bežné ráno iba začína,
zo zážitkov z celého dňa je to iba stotina.
Poznáte to isto všetci bojovníci onlinu –
učitelia a aj žiaci + tí, čo na nich dohliadnu.
Želám teda každému z vás pevné nervy, internet,
nech sa hlavne do normálu rýchlo vráti celý svet!
Pavol Bartoš