Rūta Šepetys a jej knihy ako zrkadlo do histórie (recenzie)

Je len málo autorov, ktorí dokážu na čitateľa skrz stránky preniesť farby rozličných kultúr, a tak mrazivé závany často krutej histórie, ako práve Rūta Šepetys. Táto výnimočná autorka má na konte už štyri knihy, ktoré nám približujú životy a pocity tínedžerov, ktorí sa narodili o päťdesiat či sto rokov pred nami. Vo svojich knihách sa na svetové dejiny pozerá citlivým srdcom a pozornými očami slobodomyseľných mladých ľudí, ktorí sa v mnohom od tých dnešných nelíšia. Majú svoje ambície, svoje lásky, túžby. My dnes máme priestor a podporu na to, aby sme ich rozvíjali, avšak oni ich museli pochovať pod hrozbou vojny, či diktatúry. A napriek tomu, že jej knihy sú venované najmä nám, tínedžerom, na svoje si určite prídu aj starší čitatelia.

 

Mlčící fontány

Kniha Mlčící Fontány je jej najnovšou knihou, ktorá vyšla v českom jazyku ešte len pred pár mesiacmi. Rūta Šepetys v nej nešetrila ani ľudskou krutosťou, avšak ani jemnou láskou, ktorá nemala nikdy existovať. Láskou medzi mladým chlapcom so záľubou vo fotografii, Danielom a Španielkou Anou, ktorá robí slúžku v prepychovom hoteli, kde Daniel trávi dovolenku so svojimi rodičmi. Avšak Rūta Šepetysová zahodila všetky šance na sladký, romantický príbeh hlavne tým, že dej sa odohráva v Madride, v Španielsku pod nadvládou tvrdého diktátora Franca Francisca. Španielska diktatúra patrí ku tej časti histórie, ktorá je už dávno zabudnutá a zapadnutá prachom, napriek tomu, že to nie je až tak dávno, čo sa odohrala. Hlavný hrdina Daniel na ňu čitateľom ponúka veľmi zaujímavý pohľad človeka, ktorému je väčšina vecí ukrytých, keďže Franco nedal dopustiť, aby sa zahraniční turisti, ktorých potrebuje na zdvihnutie ekonomiky, dozvedeli viac, ako bolo nutné, zároveň Daniel preniká rôznymi tajomstvami a zverstvami, ktoré diktatúra napáchala na obyčajných ľuďoch. Daniel, ktorý sa na Španielsko pozeral hlavne cez šošovku fotoaparátu, bol pre Guarde civil aj pre ostatných prisluhovačov Franca nebezpečný, keďže na svojich fotografiách zachytil to, čo by mohlo dať svetu svedectvo o tom, čo sa v Španielsku naozaj deje. Chod diktatúry mu ukazovala hlavne hotelová slúžka Ana, ktorá pre Daniela bola ešte záhadnejšia ako celé vtedajšie Španielsko. Čím všetkým môže byť mladá, sympatická dievčina, ktorá sa rázne vyhýba odpovediam na jej život a rodinu? Dokážu si porozumieť dvaja ľudia, keď sa jeden z nich narodil so slobodou vpísanou na čele, a pre toho druhého je to slovo len snom, ktorý sa neoplatí snívať? Vydržia ich city nátlak doby, v ktorej obaja žijú?

Sůl moře

Táto kniha, ktorá bola vydaná už pred pár rokmi, je jedným z autorkiných debutov, hoci za väčšinu z jej kníh dostala množstvo ocenení, táto dostala špeciálne, pomyselné ocenenie odo mňa, a vždy na ňu budem spomínať s horko-sladkým úsmevom na perách. Sladkým, lebo mnohokrát ma jej formulovanie myšlienok dohnalo ku príjemnej triaške, horkým preto, lebo ani v tejto knihe si nezvolila práve najjemnejšiu tému, a rozhodne ju ani ničím nezľahčuje. Hoci sa dej tejto knihy odohráva počas druhej svetovej vojny, autorka si dokázala z tejto možno v našich mysliach už vyčerpanej témy zobrať niečo neznáme, niečo zakryté inými udalosťami. Knihou nás sprevádzajú štyria hlavní rozprávači, utečenci, ktorí sa plní nádeje chcú dostať preč z Nemecka a stretávajú sa na lodi s menom Wilhelm Gustloff netušiac, že budú svedkami jednej z najväčších námorných katastrof. Autorka nám rozpráva príbeh krásne a poeticky, avšak nechýbajú ani opisy krutej reality počas vojny. Veľmi na mňa doľahol obraz matiek, ktoré sa nedostali na loď a so zúfalstvom vpísaných v očiach z brehu hádzali svoje deti na palubu, kde sa ich cestujúci snažili zachytiť, avšak častokrát sa stalo, že dieťa narazilo do lode a spadlo do mora. V tejto knihe si okrem jazyka a popisom histórie dala autorka záležať aj na postavách, starostlivo vyberaných a rôznych národností. Takto ukazuje osud Joanny, mladej ženy z Litvy, ktorá túži vyštudovať medicínu, a na loď prichádza ako ošetrovateľka, vojaka z nemeckej armády, ktorý píše listy svojmu dievčaťu, ktoré naňho čaká, utečenca z Nemecka, ktorý nesúhlasí s Hitlerovými názormi a najmladšej z nich, len pätnásťročnej tehotnej Poľke, ktorá je nútená skrývať svoju národnosť a identitu. Medzi týmito štyrmi postavami sa počas plavby tvoria vzťahy, dobré alebo zlé, avšak katastrofa sa blíži a čitateľ začína chápať drtivú iróniu skrytú v názve tejto výnimočnej knihy.

Veronika Uhrínová