Veľmi som si obľúbila tohto autora. Už keď som od neho čítala prvu knihu, tak som sa do nej zamilovala a čítala sa mi veľmi ľahko. Táto kniha má podobný žáner.
Príbeh sa odohráva v “budúcnosti”, v ktorej neexistujú choroby, vojny, nehody alebo iné prirodzené veci. Ľudia ovládli všetko, čo sa dalo, aj to, o čom nikto nerozhoduje a nedokáže ovplyvniť. Smrť. Nazývajú ju kosenie a ľudia, ktorí túto “prácu” vykonávajú sa volajú kosci. Je to spoločenstvo koscov, ktoré si na základe nejakých kritérií vyberie jedného človeka, ktorého “skosí”. Všetky informácie o ľuďoch sa nachádzajú v takzvanom Nimbe. Sú tam všetky myšlienky a zážitky ľudí. Tak s nimi možno komunikovať aj po smrti.
Hlavní hrdinovia tohto príbehu sú Citra a Rowan. Obaja žili obyčajný život, až kým si po nich jedného dňa neprišiel kosec a oznámil im, že boli vybraní, aby sa zaučili “koseniu”. Obaja nenávidia koscov a kosenie, no počas zaúčania pomaly zisťujú, že by boli dobrými koscami a navzájom sa medzi sebou predbiehajú.
Páčia sa mi myšlienky opísané v tejto knihe. Na konci každej kapitoly je časť z denníka kosca, ktorý si každý kosec musí písať, aby vyjadril svoje pocity a svoj žiaľ a smútok nad osobami, ktoré skosil. ,,Nariadili nám zapisovať si nielen činy, ale aj pocity, aby bolo známe, že máme emócie. Výčitky svedomia, ľútosť, smútok taký veľký, až je nemožné ho uniesť. Pretože ak by sme tieto pocity nemali, čo za monštrá by sme to boli?”
Každý kosec kosí nerád a je to naozaj ťažké povolanie. Ako bolo v denníku vyjadrené: ,,Je to tá najťažšia vec, o akú môže byť človek požiadaný.” Lenže v takej dobe bez chorôb, nehôd, ľudia musia umierať, aby sa zabránilo preľudneniu. Najväčšou hrozbou pre ľudí je, ak kosci začnú milovať to, čo robia. ,,Bojím sa o osud nás všetkých, keby kosci začali milovať to, čo robia.” Kosci majú v rukách neuveriteľnú moc. Stoja nad zákonom a ovládli prírodu. Sú nesmrteľní a jedine oni môžu zabiť seba samých. No sú to predsa len ľudia. A keďže ľuďom nikdy nie je dosť, a chcú vždy viac a viac, veci sa môžu komplikovať. Som zvedavá, ako sa príbeh a postavy počas deja vyvinú, a neviem sa dočkať, ako príbeh skončí.
Emma Šubíková