Žijeme v dobe, kedy posudzujeme/sme posudzovaní za rasu, výzor, oblečenie, za to, čo povieme, za naše nedokonalosti. Miesto toho, aby sme pracovali na sebe, na našej osobnosti, nedokonalostiach, súdime a hľadáme chyby na iných.
Koľkokrát môžeme na sociálnych sieťach vidieť nenávistné komentáre a prikazovanie, kto a čo má ako robiť? Keď ale niečo nie je podľa našich predstáv, neznamená, že je to hneď zlé. Najprv musíme pozrieť na to, čo robíme zle my. Každý z nás má zlé stránky, vlastnosti. To je normálne, sme predsa ľudia. To však neznamená, že na nich nemôžeme pracovať a vylepšovať ich. A až vtedy sa pozrieť sa na druhú stranu a pochopiť, čo robí. Každá minca má dve strany. To len my si vždy myslíme, že máme pravdu. Tu však ide iba o naše ego, ktoré sa bojí zranenia. Áno, neposudzovať je ťažké. Ale posudzovať sa dá jedine vtedy, ak zistíme dôvod konania toho druhého. Potom sa už môžeme rozhodnúť, či s tým súhlasíme alebo nie.
Dajme si za príklad bodyshaming. Na Instagrame môžeme nájsť veľa účtov, ktoré sa prezentujú heštegmi bodypositivity. Plnšie dievčatá hovoria o sebaláske, o prijatí samej seba a o tom, že výzor nie je všetko. Niekto to môže však pochopiť ako propagandu obezity a nezdravého životného štýlu. A začína sa spŕška hejtu, nenávistných komentárov a následné trápenie vlastníčky účtu. Pritom dievča to vôbec takto nemyslelo a bodypostivity nie je o nezdravom životnom štýle. Miesto toho, aby komentujúci/komentujúca thinks, before he/she speaks radšej zhadzuje a odsudzuje. Miesto toho, aby sa snažil/a dievča pochopiť, aby našiel/a chyby, ktoré robí on/ona, z neho/nej srší nenávisť.
Posolstvo na záver: Neposudzujme hneď, keď niečo nie je podľa našich predstáv. Snažme sa o pochopenie, pracujme na sebe, na našej osobnosti a charaktere. Nenechajme, nech nad nami vládne naše ego. Nad nami by malo vládnuť naše srdce.
Ela Trylčová, 7.A