Hlavná postava Peter Petras odchádza do Tatier tráviť svoje posledné prázdniny. Po hádke s otcom kvôli reparátu z ruštiny, trojke zo správania a posunutej maturite na september zistí, že majú odlišný pohľad na svet. Brat Jožo (horský nosič) vybavil Petrovi prácu horského nosiča na chate v Tatrách. Rýchlo si pobalil ruksak, lebo nechcel stretnúť nahnevaného otca, čo sa mu však nepodarilo a pri odchode z domu mu otec povedal: “Ak teraz odídeš do Tatier, tak ťa viac nechcem vidieť”. Nakoniec to boli osudové slová a bolo to ich posledné stretnutie v živote. Keď sa Peter dozvedel, že je jeho otec ťažko chorý, neváhal a bežal za bratom, ktorý ho čakal na chate Kamzík, aby spoločne odišli za otcom do Kežmarku. Keď dobehol, na chate mu brat oznámil, že otec zomrel.
Ďalší z jeho príbehov sa odohráva v novembri, kedy býva v Tatrách premenlivé počasie a cez deň je pomerne teplo vďaka slnku, na večer sa vie ochladiť až pod bod mrazu. Táto vynáška zo začiatku nemala byť vôbec výnimočná. Na trase stretol učiteľa, ktorý nechal žiakov na ubytovni v Štrbskom Plese a on sa vybral na večerný výstup na Téryho chatu. Keď zostupoval, našiel nehybného učiteľa mimo chodníka. Učiteľ sa nemohol hýbať, mal poranené rameno, bedrá, panvu a pravý bok. Peter ho chcel zniesť, avšak to nebolo možné, keďže muž sa nemohol posadiť. A tak sa vybral po pomoc na Zamkovského chatu. Nechal mu baterku, avšak nemal ňou zbytočne svietiť, aby sa nevybila. “Rozbehol som sa dole chodníkom, ktorý poznám ako otčenáš, a stačilo mi aj minimum svetla. Celé to mohlo trvať iba pár minút.” Keď prišiel na chatu, nikto mu neotváral, zrazu sa objavil v jedálni nosič s baterkou v ruke, rýchlo mu vyrozpraval, čo sa stalo, zavolal horskú záchrannú službu a poprosil chatára o čaj a deku, aby mohol bežať naspäť hore. Ako pribúdal čas, bola zima aj Petrovi, keď dorazili záchranári, bežal rýchlo dole na Hrebienok a odtiaľ po sánkarskej dráhe na autobus. Po dvoch dňoch mu oznamili zápal pľúc a prikázali pokojný režim. “Naivka! V sobotu som s priemerným nákladom kráčal po tom chodníku na Terynku znova.”
Posledný príbeh v knihe sa skrýva pod názvom “Nezamykaj ešte, Peter!” Ide o boj chatára, ktorý vlastnoručne opravil Rainerovu útulňu. Bez neho by útulňa vyzerala len ako kopa kamenia bez duše, schátrala by a ostala zabudnutá. ”Chlap sa vzoprel, lebo chlapovi odkojenému bojmi v horách možno podraziť nohy, ale to neznamená, že spadne.” Napokon boj s peniazmi, paragrafmi a mocnými pánmi vyhral. ”Vieme, ako to dopadlo. Človečina človeka z chaty porazila tých, ktorí žili s pocitom neporazitelnosti.”
Peter momentálne nezamkol, každoročne vyrába pred Rainerovou chatou svoje sochy zo snehu, do ktorých vkladá kúsok seba. Stále sa snaží ochraňovať Tatry pred nezmyselnými nariadeniami.
Táto knižka je jedno z mojich najobľúbenejších diel, ktoré sa kedy ku mne dostali. Prináša mi pocit pokoja, pokory a šťastia, ukazuje radosť z každodenných životných situácií. Nie je idealizovaná, ale aj napriek tomu mi ukazuje moje ideály. Odohráva sa na mojom najobľubenejšom mieste vo Vysokých Tatrách s ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť podľa seba, a tak objavili nekonečnú slobodu.
Zuzana Šmoldasová, IV. AG