Milí moji maturanti,
pamätám si, že keď som na túto školu pred dvomi rokmi nastupovala, mnohí ma pred vami varovali. Kolovali o vás všelijaké chýry a na úvodné hodiny s vami som išla so stiahnutým žalúdkom. Prvý týždeň sa zdalo, že vaša reputácia nezvládnuteľnej masy žiakov je oprávnená – niektorí ste sa mi skrývali (opakovane) do skrine, iní ste celú hodinu preležali v rôznych polohách na lavici (ako aj pod ňou), náhodne ste podaktorí vydávali neidentifikovateľné zvieracie zvuky, a ďalší ste si zase odmietali sadnúť a prestáli ste celých 45 minút vzadu pri okne tvrdiac, že sa necítite dobre.
Čím viac času sme však spolu strávili, tým viac vášho srdca, jedinečného zmyslu pre humor, úprimného záujmu a dobrej vôle som vo vás nachádzala. A pochopila som, že keď si k vám človek nájde cestu, tak mu odmenou bude vernosť, náklonnosť a úcta. Keď mi pani zástupkyňa prišla na prvú hospitáciu v mojom živote, tak ste pracovali ako včielky. Dodnes oceňujem, že tí z vás, ktorí dovtedy asi ani len netušili, čo za knihu sme to na hodinách čítali, ste sa o dušu spasenú hlásili a boli ochotní čítať celé strany nahlas. Ledva som sa zdržala smiechu, ale aj na základe toho som pochopila, že síce môžete byť trošku divokí, ale určite nie ste zlí.
Absolvovala som s vami ako začínajúca učiteľka môj prvý školský výlet, moju prvú minimaturitu, pochodila v rámci doučovania angličtiny prvýkrát niektoré kaviarne a reštaurácie na námestí. Ale nielen pre toto všetko ste špeciálni. Aj počas tohto školského roka, keď sme spolu mali tak veľa online hodín, ste ma opakovane presvedčili o tom, akí ste výnimoční, nadaní a citliví. Prajem vám do budúcich rokov všetko len to najlepšie. Nezabúdajte, podvádzať sa dá, ale vy máte na to, aby ste každý stáli sám za seba. Snažiť sa za každú cenu prispôsobiť a zapadnúť sa dá, ale vy ste príliš originálni na to, aby ste sa chceli slepo podobať na druhých. Ľahšia cesta sa vždy vybrať dá, ale dá sa prejaviť aj odvaha vybrať si tú dlhšiu a komplikovanejšiu, lebo cieľ nie je nikdy menej dôležitý ako prostriedky, ktorými ho dosiahneme. „Mať“ je veľmi podstatné, ale oveľa závažnejšie je „byť“ – byť milými, ohľaduplnými, láskavými, čestnými, rozumnými ľuďmi, ktorých bude radosť poznať. Všetko dobré. Budete mi veľmi chýbať.
Ivana Sopúchová
Milí maturanti a absolventi!
Či už cítite radosť – vzrušenie alebo rešpekt pred budúcnosťou, ktorá vás čaká, prajem vám všetko dobré! Už nie ste malé deti, ste slobodní vo svojom rozhodovaní!
Pre mňa budete veľmi milou a špecifickou spomienkou, pretože ste boli prví s ktorými som mala „pohovor“ – cvičnú hodinu, či som spôsobilá učiť :D, prví, u ktorých som mala záver môjho ukončenia ako začínajúci učiteľ a prví, ktorí mali „labáky“ na tejto škole v plnom rozsahu! …Dokonca nulté hodiny, ktoré verím boli boj a ešte, keď bola vonku tma, ale tie farebné efekty sa o to viac vynímali! Na hodiny chémie s vami som sa vždy tešila, pretože ste dali aj chémii svoju špecifickosť a nové poznatky (ktoré síce neviem, či IUPAC zaradí, ale snaha bola … 😀 😀 ). Ďakujem za pozvanie do Tatier! Môj prvotný pocit bol síce, že fuuuu….toto bude chcieť všetky dostupné záchranné zložky, ALE ukázali ste, že ste rozumní, mladí ľudia! Každý jeden máte čo svetu ponúknuť, tak dúfam, že to nevzdáte! Budem veľmi rada o vás počúvať, či už budete na medicíne – morskej biológii – politológii – telovýchove alebo hip –hop-vom koncerte! Držte sa!
Monika Loncová
Milí moji,
odchádzate. Áno, všetci vieme, že akosi rýchlo. Včera prváci…dnes piataci. Niektoré veci berieme ako samozrejmosť, ako súčasť našich životov a keď príde čas, tak sa posunieme, zanecháme, odídeme a spomíname.
Aj ja budem veľmi rada spomínať. Neboli ste moji prví maturanti, neboli ste ani moja prvá trieda, ale boli ste moja PRVÁ trieda, s ktorou som bola od začiatku až do konca. Posledný rok sme si spolu akosi “neužili”, ale každý predchádzajúci sa hlboko vryl do môjho srdca. Na bicykloch ste prišli do SIMu…prechodili ste Jasenskú dolinu, takmer ste zdolali Lysec (niektorí prišli o tenisky)…spievali ste árie po nociach…mali ste skvelé nápady…vedeli ste pripraviť skvelé akcie, či už vernisáž, imatrikulácie prvákov, alebo zahrať Perinbabu so škôlkarmi…vedeli ste, že snívam o karavane z lega…vedeli ste ma rozosmiať…vedeli ste sa navzájom podržať.
Ďakujem, že ste boli súčasťou mojich dní, hlavne ďakujem za dôveru, ktorú som od vás mala. Boli ste MOJI.
Monika Záborská
Aj toto sme MY – 5.AG a 5.BG