Projekt Srdcom vidíš ďalej, ktorý nás tento školský rok
sprevádzal rôznymi aktivitami, sa pomaly končí. Počas viacerých mesiacov sa žiaci našej školy mohli dozvedieť viac o Ukrajine, jej geografických zvláštnostiach, zvykoch, pamiatkach, aj o kulinárskych špecialitách. Zaujímavou a aj neoddeliteľnou súčasťou týchto prezentácií bol aj minikurz ukrajinčiny, ktorý pre našich žiakov pripravovala Solomia Kalenych, ukrajinská študentka anglického jazyka a filozofie na FF UMB v Banskej Bystrici, za čo jej patrí tiež naša vďaka. Napriek tomu, že nám pandémia nedovolila osobne sa s ňou stretnúť, veríme, že ju nasledujúci školský rok budú môcť spoznať naši žiaci na hodinách ruského alebo anglického jazyka osobne. Zatiaľ si aspoň prečítajte pár informácií, ktoré poskytla našim gymnaziálnym študentkám v interview.
Čo študujete a prečo práve na Slovensku?
Študujem učiteľstvo anglického jazyka a literatúry na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vždy som chcela študovať v zahraničí a štúdium na Slovensku som zvolila preto, lebo ma ako krajina veľmi zaujala, hlavne kultúrou. Okrem toho ďalšími dôležitými faktormi bolo to, že Slovensko je veľmi blízko Ukrajiny, a tiež, že vzdelávanie na Slovensku v štátnom jazyku je bezplatné.
Aký je rozdiel medzi školským systémom na Slovensku a na Ukrajine?
No, viem vám povedať len o rozdiele medzi základnou školou a strednou školou na Slovensku a na Ukrajine, keďže s vysokou školou na Ukrajine skúsenosť nemám. My máme trochu iný systém, u vás je základná škola deväť rokov, avšak naša základná škola trvá len štyri roky, nasleduje päť rokov stredná škola, a potom dva roky pred maturitou kolégium.
Zažili ste nejaký kultúrny šok po príchode na Slovensko?
Úprimne ani nie, rýchlo som si zvykla na pobyt na Slovensku, ale nová bola pre mňa hlavne slovenská kuchyňa, veľa jedál som nepoznala a bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť.
Čo vám na Slovensku najviac chýba z Ukrajiny?
Možnože ukrajinský boršč, hlavne ten mi chýba v slovenskej kuchyni. Okrem toho máme trochu odlišné prázdniny, napríklad tento rok sa u nás Veľká noc oslavuje až v máji, čo je trochu nevýhoda, keďže mám málo príležitostí sa cez rok stretnúť s mojou rodinou.
Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie Ukrajina?
Asi Karpaty. Milujem hory a Karpaty sú pre mňa niečím výnimočné, sú iné ako napríklad Tatry. Preto sú Karpaty pre mňa prvé, čo mi napadne, keď sa povie Ukrajina.
Je niečo, čo by ste na svojej krajine zmenili?
Áno, samozrejme, myslím si, že to tak má každý. Momentálne by som si veľmi priala koniec vojny, ktorá stále trvá na východe Ukrajiny, to je asi to najdôležitejšie.
Je niečo, čo vo svete o Ukrajine nie je až tak známe, čo by sme mali vedieť?
Napríklad veľa cudzincov nevie, že máme vlastný jazyk, rozprávame po ukrajinsky, a každý si myslí, že rozprávame po rusky.
O Slovákoch sa hovorí, že sú pohostinní, je to pravda alebo máte inú skúsenosť?
Áno, musím povedať, že tento výrok o Slovákoch je pravdivý. Prvý dojem, ktorý som mala z ľudí na Slovensku, bol ten, že Slováci sú veľmi slušní.
Našli ste v našich kultúrach aj nejakú zhodu?
Áno, samozrejme, hoci slovenská a ukrajinská kultúra sú v mnohom odlišné, predsa len sme Slovania. Máme trochu podobné zvyky, ako napríklad Veľká noc a Vianoce. Podobnosti sú napríklad aj v ľudovej kultúre.
Máte zvyky, ktoré by pre cudzincov mohli byť bizarné alebo zvláštne?
Vždy na Veľkú noc ideme do kostola a nesieme so sebou pletený kôš, v ktorom je poukladané rôzne jedlo, napríklad paschu (sladký veľkonočný chlieb), šunku, maslo, aby to kňaz posvätil. Pre mňa je to také, nie bizarné, ale zaujímavé.
Máte svoj obľúbený sviatok?
Áno, pre mňa sú to určite Vianoce, na štedrý večer sa u nás zíde celá moja rodina, spievame koledy a sneží. Je to taký magický sviatok. Čo môže byť zaujímavé, je, že máme dvanásť chodov, čo symbolizuje dvanásť Ježišových učeníkov, alebo ako niekto hovorí dvanásť mesiacov. Najdôležitejšie jedlo je kuťa, to je taká sladká kaša. Obsahuje pšenicu, mak, med a orechy. Tiež máme pirohy s kapustou, fazuľovú polievku, boršč, ryby, huby, šišky… Všetkých dvanásť chodov musí byť pôstnych, bez mlieka a mäsa, no napriek tomu sme z toho všetci prejedení (:
Mohli by ste nám odporučiť nejaký ukrajinský film?
Veľmi milujem jeden starý, veľmi známy film ešte z roku 1964. Prirovnala by som ho k príbehu Rómeo a Júlia, ale na ukrajinský spôsob. Je trochu zvláštny, ale pekne poukazuje na život ľudí v Karpatoch.
Veronika Uhrínová a Lenka Bartáková, I.BG