Konferencie MUN (Modelové konferencie zasadnutia OSN) sú formou trávenia voľného času efektívne a náučné. Spoznáte mnoho nových ľudí, vypočujete si rôzne názory na zaujímavú a hlavne aktuálnu problematiku a často sa zabavíte viac, ako by ste mysleli. Otázky a odpovede o tejto aktivite Vám prinášame v nasledujúcom rozhovore.
Čo je to MUN – mohol by si v krátkosti predstaviť toto podujatie?
Ide o simuláciu reálnej konferencie OSN, kde účastníci zastávajú reálne roly delegátov, generálneho tajomníka, prezidenta valného zhromaždenia a predsedov jednotlivých komisií. Každá komisia má za úlohu nájsť riešenie vopred určeného problému. Ide o rozmanité svetové problémy – sucho v subsaharskej Afrike, vojna v Náhornom Karabachu, dopad inflácie na ekonomiku Venezuely, práva LGBTQ+ skupiny v Čečensku, … Existujú aj historické komisie, ktoré riešia problémy, ktoré sa reálne stali pred desiatkami rokov. Delegáti majú prísť už zorientovaní a pripravení, tému vopred vyberajú predsedovia komisií a účastník sa prihlási na tému, ktorá ho baví najviac. Záujemcu málokedy odmietnu, spravidla len z dôvodu naplnenej kapacity.
Kto by sa mal prihlásiť a prečo?
Záujemca by mal mať široký rozhľad v geopolitických, ekonomických, ekologických a historických súvislostiach, mal by byť všeobecne rozhľadený, dokázať sa vyjadriť v angličtine na úrovni aspoň B1 a mať odvahu sa vyjadriť aj napriek tomu, že si je vedomý svojich jazykových nedostatkov. Účasť na tomto podujatí rozširuje slovnú zásobu, slovnú pohotovosť a schopnosť reagovať v neočakávaných situáciách veľmi formálnym spôsobom.
Akým spôsobom sa treba pripraviť?
Treba poznať pravidlá diskusie a urobiť si prípravu na diskutovanú tému. Ideálne je zúčastniť sa najskôr ako pozorovateľ, ak to dovoľuje daná konferencia, prípadne ako delegát bez nejakých veľkých očakávaní a potom sa postupne zlepšovať. Všetko je raz prvýkrát. Absolvoval som prípravu s organizátormi prvého ročníka konferencie MarMUN a neskôr som skúsenosti nadobúdal ako delegát na ďalších podujatiach. Budúci školský rok by sme pre záujemcov radi pripravili stretnutia za účelom prípravy na takýto typ diskusií.
Po úspešnom pilotnom ročníku, ktorý zorganizovali nadšenci Simona Valkovská a Adam Ulbricht sa v januári 2021 mala uskutočniť druhá takáto konferencia tu v Martine, kvôli pandemickej situácii sa však nekonala. Ako budete pokračovať?
Ak nám to situácia dovolí, radi by sme zorganizovali druhý ročník MarMUN konferencie na prelome januára a februára 2022. V prípade nepriaznivej situácie uvažujeme aj nad online podobou.
Aký je váš team?
Nakoľko náš team ešte nie je ucelený, nedokážem dnes povedať, kto všetko bude organizáciu zastrešovať.
Aké sú výhody online MUNov?
Medzi výhody patria určite náklady a dostupnosť. Tiež logistika celej akcie – presun do krajiny konania, ubytovanie a pod. Sadnem si do svojej izby, zapnem počítač a zúčastním sa MUNu v Holandsku alebo inej krajine. Rovnako môžem stretnúť ľudí z iných krajín a diskutovať s nimi o problémoch, ktoré aj mňa zaujímajú.
A aké pozitíva vidíš v osobnej účasti na takýchto podujatiach?
Práca v komisiách je jednoduchšia, možno predchádzať komunikačným skratom, nedochádza k nedorozumeniam pri hlasovaní kvôli omeškaniu internetového pripojenia. Osobné stretnutie je iné ako online. Pri vypnutej kamere môžem hoci aj jesť či urobiť si kedykoľvek prestávku, inak by som si to dovoliť nemohol.
Koľkých konferencií si sa zúčastnil?
Zúčastnil som sa na MarMUNe 2020, čo bola moja prvá konferencia. Bol som na seba celkom hrdý, nakoľko som stretol ľudí zo škôl, ktoré neboli bilingválne, ale mali veľmi dobrú angličtinu, no dokázal som s nimi udržať krok. Uvedomil som si, že je toho ešte veľmi veľa, čo sa budem musieť naučiť a veľa času prejde, kým sa dostanem na úroveň, akú by som chcel dosiahnuť. Neskôr som absolvoval ďalšie 4 konferencie (3x Praha, 1x Holandsko) a som prijatý na ďalšie 3 v online priestore. Ak sa situácia zlepší, rád by som sa osobne zúčastnil MUNov v Bratislave, Štetíne a Prahe.
Čo ťa na tom tak baví? Niekto si povie, že jedenkrát a dosť, skúsil som, stačilo…
Účasť na týchto podujatiach ma priviedla k myšlienke študovať neskôr medzinárodné vzťahy a zamestnať sa v tomto sektore. Fascinuje ma, koľko pohľadov na jeden jediný problém môže existovať, a to v závislosti od pozície krajín, ktoré delegáti zastupujú, či ich osobného backgroundu.
Kto ťa inšpiroval k záujmu o zahraničnú politiku, problematiku konfliktov a vojen?
Asi to bude znieť ako klišé, ale zamestnanie môjho otca. Často sme sa rozprávali o jeho práci, absolvoval množstvo zahraničných misií a napriek tomu, že je vojak, bol nútený riešiť konflikty skôr diplomatickou cestou a nie ozbrojenou agresiou. Tiež som vďačný Simone a Adamovi, že ma priviedli k takejto forme trávenia voľného času a zároveň vzdelávania sa. Mojou obľúbenou témou je obdobie studenej vojny vo svete a oblasť bývalej Juhoslávie, najmä Bosna a Kosovo.
Pri príprave na účasť na takomto podujatí treba byť nielen zdatný v angličtine ako rokovacom jazyku, ale ovládať tiež zemepisné a politické súvislosti. Ako sa na takéto vystúpenia treba pripraviť?
Podstatnú časť prípravy treba venovať analýze vybraného konfliktu a nepodceniť geografiu oblasti, lebo mnohokrát tieto detaily zohrajú veľkú rolu v riešení konfliktu (prístup k moru, susedné krajiny…) Geografický prehľad a angličtina sú samozrejmosťou. Aj ostatné jazyky sú vítané.
Je takéto podujatie vhodné aj pre menej smelých a zdatných rečníkov, ktorí možno majú primerané znalosti, len sa nevedia predať?
Samozrejme. Jedna časť práce v komisii je obhajoba názoru a vyjednávanie, ale podstatnejšou časťou je vedieť písať, formulovať svoje myšlienky a spísať záverečnú rezolúciu tak, aby bola jednoznačná a vtedy ju netreba veľmi obhajovať. Najlepší delegát sa mnohokrát vyberá práve na základe príspevku do rezolúcie a nie dĺžke a kvetnatosti prejavu. Je lepšie mať takpovediac v hlave a nebyť urečnený ako naopak :).
Čo by si odkázal budúcim participantom, ktorí predsalen pociťujú strach zapojiť sa do tohto projektu?
Netreba sa báť a opýtať sa skúsenejších, čím viac účastníkov, tým lepšie, každý je vítaný. Všetci skúsení radi vysvetlia, poradia, pomôžu. Menej smelým by som odporučil začať ako paige alebo pozorovateľ, ak je to možné, potom spravidla človek zistí, či je podujatie pre neho alebo nie.
Michal Kisel, III.AG a Desana Kiselová