Pochádzaš z Vernára spod Tatier, študoval si v Bratislave, žiješ v Martine. Ktorá oblasť Slovenska je pre teba ako geografa najzaujímavejšia?
…a ešte by som dodal, že mám manželku od Trenčína. Treba povedať, že každý kraj má niečo do seba. Vernár je fantastický na ochladenie sa v horúcom lete, v Bratislave býva nádherná jar, v Martine sú ohromné možnosti pre letné aj zimné aktivity, na Považí zase kultúrne pamiatky. Ak by som však hľadal najfotogenickejšie miesta, asi by som vyrazil na Spiš kvôli jedinečnej kombinácii nádhernej krajiny a architektúry.
Učiteľské povolanie nie je medzi mužmi veľmi populárne, v školstve vidíme skôr ženy. Čo ti dodalo odvahu alebo inšpiráciu, aby si sa jedným z nich stal?
Práve kvôli tým ženám 🙂 Toto povolanie odporúčam všetkým, ktorí chcú pracovať v spoločnosti inteligentných, zaujímavých a zábavných žien. Ďalším impulzom bola aj moja prvá pracovná skúsenosť, keď som si ešte pred štúdiom na vysokej škole vyskúšal, aké je to byť učiteľom. Tu som zistil, že učiteľský zbor nie je iba skupina prísnych, egoistických suchárov. Škoda, že viac mladých ľudí nemá podobnú možnosť. Určite by to mnohých presvedčilo. A ešte jeden dôvod, ktorý som prezentoval v minulosti. Pomsta! Chcel som sa stať učiteľom, aby som mohol učiť deti môjho fyzikára a byť na nich rovnako drsný, ako on ku mne. Toto mi však nevyšlo…
Akým žiakom si bol na strednej škole ty?
Na základnej škole som bol superžiak – chodil som na olympiády, učil som sa na samé jednotky. Na strednej škole som sa už stal „normálnym“. Radšej ako školu som mal mimoškolské aktivity. Domáce úlohy som dorábal cez prestávky, z predmetov som mal rád literatúru, nemal som rád fyziku. Na vysokej škole som už vedel, čo chcem a myslím, že som bol dobrým študentom.
Biológia alebo zemepis – ktoré máš radšej?
Biológiu mám radšej. Je univerzálnejšia, má širšie uplatnenie, bohatšia na informácie, veľmi dynamická. Paradoxom je, že v prvom ročníku som bol z biológie demotivovaný z prístupu mojej učiteľky. Snažím sa byť jej opakom.
Ktorá rola je ti bližšia – učiteľ gymnázia alebo otec dvoch malých detí?
Snažím sa tieto roly vyvažovať, ale úprimne sa priznám, že pracovnými povinnosťami trávim viac času. Ak si niekto myslí, že učiteľ príde o druhej domov a oddychuje pri kávičke, chcem ho vyviesť z omylu. Svoj čas sa snažím venovať deťom hlavne cez víkend a cez prázdniny.
Svoju triedu si prebral v druhom ročníku, čo bola tvoja prvá myšlienka, keď si sa dozvedel, že tvoj dovtedy pokojný život začínajúceho učiteľa tejto školy naberie inú dimenziu a budeš zodpovedný za 30 neriadených striel niekde na pomedzí puberty a dospelosti?
Triedu som mal, už keď som učil v Bratislave, vedel som, čo to obnáša. Navyše ma všetci uisťovali, že „oni nie sú zlí…“
Ak by si dostal príležitosť počas tohto obdobia triedu vymeniť, urobil by si to 😛 ?
Ako hovorím: „Vzdávať sa je neamerické.“ A ako hovoria Američania: „Čo sa dnes zdá čierne, zajtra bude sivé a pozajtra ružové.“
Aké tri slová najviac vystihujú kolektív žiakov tvojej triedy?
Skôr tri charakteristiky: Výrazné indivíduá. Slabší španielčinári. Naozaj nie sú zlí.
Aké tri veci ťa naučili tvoji žiaci?
- Je jedno, čo poviem, hlavne nech vyzerám cool pre svoje okolie.
- Na internete nájdem všetko. A je to totálna pravda.
- Lepšie ako ospravedlniť sa je mať dobrú výhovorku.
V mojom povolaní sa nie všetko dá uplatniť, ale pred neznámymi ľuďmi to rád vyskúšam.
Myslíš, že si bol k niektorému z tvojich žiakov nespravodlivý, resp. zle si ho odhadol na prvý pohľad?
Áno, stalo sa mi to. Ale nikto nevie na prvýkrát odhadnúť všetkých. Je to normálna ľudská chyba.
Čo už vďaka tejto skúsenosti nebudeš ako triedny robiť, alebo v čom budeš dôslednejší?
Od začiatku budem trvať na prezuvkách a ospravedlnenkách do troch dní.
Chcel by si mať takého triedneho, akým si ty sám?
To neviem. A neviem, či to vedia aj moji miláčikovia. Čas ukáže, či som to robil dobre.
Namiesto prejavu na stužkovej – je niečo, čo by si chcel svojej triede odkázať do budúcnosti?
Neplánoval som svoj prejav ukončiť ničím patetickým ako: … škola vám poskytla krídla a vy ich teraz môžete roztiahnuť a letieť… Skôr som chcel apelovať na ich zážitky a spoločné chvíle. Mali jedinečné možnosti pracovať so škôlkarmi a malými prvákmi. Mali možnosť vyskúšať si dobrovoľníctvo, zahraničných lektorov, inovatívne vyučovacie metódy, veci, ktoré na normálnej škole nie sú bežné. Toto je skúsenosť, ktorá ich ovplyvní. A hlavný odkaz – keď to na prvýkrát nevyjde – nevzdávaj to. Je to neamerické!
Desana Kiselová