Veľa, či málo? Asi je to celkom relatívne. Dieťa za osem rokov života toho zažije veľmi veľa. Z novorodenca sa stane takmer hotový samostatný človek. Keď som ja mala osem rokov, dostala som na krk kľúč, na starosti o rok mladšieho brata a súbor pokynov k tomu, ako a kedy sa ráno treba vypraviť do školy, čo všetko si zobrať, skontrolovať, kadiaľ ísť do školy na opačnom konci mesta a na čo si dávať pozor. Od brata som bola staršia len o pár mesiacov, ale všetka zodpovednosť aj tak bola na mojich pleciach…
Za osem rokov sa zo stredoškoláka stane pracujúci človek alebo vysokoškolák… Za osem rokov môže študent ukončiť školu, založiť si rodinu, poslať vlastné dieťa do školy… Osem rokov môže znamenať v živote človeka skutočne veľmi veľa.
V auguste 2021 uplynie mojich 8 rokov, ktoré som prežila na Evanjelickej spojenej škole.
Prišla som v roku 2013 spolu s prvými prvákmi Evanjelického gymnázia. Stretli sme sa na EGMT Campe a prežili spolu prvý skvelý týždeň.
Všetko to začalo, keď som popri práci, ktorú som vtedy robila, zadala len tak zo zvedavosti do vyhľadávača heslo „ Evanjelická spojená škola“. A narazila som na článok o tom, že v Martine schválili založenie Evanjelického bilingválneho gymnázia, ktoré po prvýkrát otvára brány už o pár mesiacov. Poslala som žiadosť, životopis a motivačný list a „oni“ ma pozvali na pohovor. Myslím, že to všetko bola Božia vôľa. Od prvého momentu som mala pocit, že sem patrím. Všetko bolo skvelé. Napriek tomu, že som sa borila s angličtinou a vyrábala každý večer materiály z matematiky v angličtine. Napriek tomu, že sme sa tlačili na jednej chodbe v budove historického gymnázia, napriek tomu, že som nikoho nepoznala a cez prestávky som behala medzi budovami, gymnazistami, siedmakmi v Béčku a deviatakmi v zboráku. Zvládla som rok učiť s Američankou Erikou, vďaka ktorej som získala väčšiu prax a istotu v angličtine.
Druhý školský rok gymnázia sme začali na Východnej a z triedy do triedy sme behali cez pol mesta. Bol to veľmi zaujímavý, veľmi akčný, ale opäť skvelý rok. Absolvovali sme prvé lyžiarske výcviky, prvý plavecký výcvik, sociálne projekty a moji prví siedmaci nastúpili do prvého ročníka na gymnáziu. Netradične sme začali školský rok plaveckými výcvikmi druhákov a sociálno-komunikačným výcvikom pre prvákov – na Východnú sme sa už všetci nezmestili a nová budova ešte nebola dokončená…
Zvládli sme to. Ešte dnes si pamätám naše prvé porady – 8 ľudí pri 2 laviciach. Všetko sme robili spolu za pochodu. Celú dokumentáciu, všetky tlačivá, poriadky. Bolo toho veľa, ale boli sme plní elánu a radosti z nových vecí. Ja som mala svoju triedu, robila som kariérnu poradkyňu, bola som vedúcou predmetovej komisie. Na prvom stupni sme začali učiť matematiku Hejného metódou a realizovali sme otvorené hodiny pre rodičov, niekoľko rodičovských združení a informačných stretnutí s rodičmi, rozbehli sme klub pre učiteľov Hejného metódou.
Žiaci na gymnáziu zrealizovali prvú Garden Party, žiacky ples, prvú študentskú vedeckú konferenciu, prvý KOŽAZ. Zorganizovali sme exkurzie do CERNU, zapojili sme sa do rôznych súťaží. So žiakmi som bola po prvýkrát na študijnom pobyte v Norwichi. Pomáhali sme s organizáciou festivalu vedy Európska noc výskumníkov. Ako škola sme sa pomaly dostali do povedomia verejnosti v Martine, ale nielen tam. Prišli prvé tanečné, stužkové a maturity. Zrazu som sa lúčila so svojou prvou triedou. A rozlúčka to bola naozaj veľkolepá. Prvá Graduation bola spojená s oslavami 15 rokov Evanjelickej základnej školy a 20 rokov Biblickej školy. Oslavy boli krásne, rozlúčka náročná. Ale všetko sme to spoločne zvládli. Na vystúpenie mladých folkloristiek budeme isto spolu ešte dlho spomínať s úsmevom.
Ako čas išiel ďalej zmaturovali mi ďalší maturanti, medzi nimi aj moja dcéra. Škola sa presťahovala do nových krásnych priestorov v budove bývalej Neografie. Všetci sme strávili niekoľko hodín na brigádach, pri umývaní okien, búraní starých múrov, upratovaní a úprave okolia školy. Z ôsmich učiteľov a dvoch tried na začiatku sa gymnázium rozrástlo na 10 tried a štvornásobný počet učiteľov.
Na tri roky som si dokonca vyskúšala prácu vo vedení školy. Zástupkyňa pre 2. stupeň ZŠ. Snažila som sa plniť si všetky svoje záväzky voči kolegyniam a kolegom, ale aj voči pánovi riaditeľovi čo najlepšie, ako som vedela. Veľa sme sa spolu rozprávali. Častokrát to bolo veľmi náročné. Ale tak už to býva, keď všetko robíte naplno tak, aby všetci boli spokojní.
Teším sa vždy z každého úspechu. Svojho, ale najmä z úspechov ľudí v mojom okolí – žiakov, kolegov, kolegýň. Z neznámych ľudí spred ôsmich rokov sa stali moji priatelia. Z ľudí, ktorých som nepoznala sa stali ľudia, na ktorých som sa vždy mohla spoľahnúť, ľudia, ktorí vždy boli ochotní pomôcť, poradiť, niekedy aj ubytovať :). Patrí im jedno veľké ĎAKUJEM.
Častokrát sa ma ľudia pýtali, prečo učím v Martine. Odpoveď bola ľahká. Kvôli skvelým ľuďom, ktorí tu pracujú. Kolektív ľudí, ktorí pracujú na Evanjelickej spojenej škole, je skutočne unikátny. Atmosféra, ktorá v škole vládne, je len ich zásluhou. Uplynulé dva roky boli pre nás všetkých mimoriadne náročné. Ale spolu sme to zvládli. Mali sme najlepšie online vzdelávanie v okrese a možno aj v kraji, a to len vďaka vám a vašej práci. Všetky aktivity, ktoré robia našu školu výnimočnou sa zastavili, život sa presunul do online priestoru. Dúfam, že len na chvíľu a verím, že všetko sa čoskoro dostane opäť do normálnych koľají. Viem, že všetky aktivity na škole sa opäť rozbehnú v plnej sile vďaka skvelým žiakom, ich rodičom a učiteľom, mojim kolegom a kolegyniam.
Som vďačná, že vás mám. Že som vás všetkých mala tú česť poznať a spolupracovať s vami. Ďakujem vám za skvelých osem rokov vo vašej spoločnosti.
Ďakujem aj všetkým žiakom, ktorí ocenili moje pedagogické schopnosti svojou snahou a aktivitou, ktorí ma často pocvičili v trpezlivosti, empatii a v mnohých ďalších veciach. Ďakujem rodičom za dôveru, ktorú do mňa vložili, keď mi zverili svoje deti.
Moja cesta smeruje napokon na inú školu, medzi iných ľudí – žiakov, kolegov, rodičov. Na Evanjelickú spojenú školu mi vždy ostanú len tie najlepšie spomienky. Osem rokov, ktoré som tu prežila, bol naozaj dlhý a naplno využitý čas.
Som optimista a snažím sa vo všetkom hľadať len to dobré. Verím, že som optimizmom naplnila aj priestory tejto školy a dúfam, že ľudia, s ktorými som sa tu stretla, budú na mňa vždy spomínať len v tom najlepšom :).
Dúfam, že vy, žiaci z mojej terajšej triedy, moji prváci, sa na mňa veľmi nehneváte, a že ostanete pozitívne naladení po celé svoje štúdium. Verím, že zvládnete všetko, čo si v živote naplánujete a prajem vám, aby ste boli vždy šťastní a úspešní. Už teraz sa teším na vaše oznámenia o skvele zvládnutých maturitách, informácie o vašom ďalšom štúdiu, štátniciach a úspechoch.
Dúfam, že vám, moji ôsmaci, prví Hejňáci, sa bude dariť na stredných školách, ktoré ste si vybrali, či o rok vyberiete. Prajem vám úspechy nielen v matematike. Ste skvelí. Ostaňte všetci veselí a mladí. A usmiati. Veď s úsmevom sa žije lepšie.
Vždy ma poteší, keď budem o vás počuť, či keď budem mať príležitosť opäť sa s vami všetkými stretnúť, porozprávať sa, zasmiať sa, pospomínať.
Odchádzam, lebo ma Pán Boh povolal inde. Odchádzam a teším sa na nové. Zmena je život a ja zmenu potrebujem. Tak mi držte palce, aby aj táto zmena bola pozitívnou a priniesla mi rovnaké potešenie, aké som zažívala na našej Evanjelickej spojenej škole. Odchádzam, aby som si mohla splniť ďalšie sny a aby som pomohla ďalším deťom splniť ich sny. Ešte mám pred sebou dlhú cestu. A ja viem, že ju zvládnem aj vďaka vám všetkým.
Prajem vám pekný požehnaný život v spoločenstve skvelých ľudí.
Mgr. Miroslava Konrádová