5.AG – Alžbeta Bieliková
Drahí rodičia a starí rodičia, vážení pedagógovia, milí absolventi,
vítam Vás pri tejto úžasnej príležitosti ukončenia štúdia na Evanjelickom gymnáziu. Dnes je vzrušujúci deň pre nás absolventov roku 2021, preto tu sedíme, oblečení ako by sme práve dospievali Oh Happy Day. Dnes je totiž deň, kedy vstupujeme do reálneho života. Opúšťame nám známe chodby plné gaučov, usmievavé tváre učiteľov a spolužiakov. Ponárame sa do niečoho nového, doposiaľ nepoznaného.
Svet sa bojí zmeny, no vedzte, že zmena znamená pokrok. Život je pohyblivý, raz si hore, potom dole, alebo ako by povedala moja starká, raz je hojno, raz… vlastne to je jedno. Jedno je však isté, ak sa chceme posúvať, musíme vyjsť z našej komfortnej zóny. Napríklad, mnohé z nás dnes vyšli zo svojej komfortnej zóny a obuli si lodičky – a nastala aj pozitívna situácia. Nielenže dnes vyzeráme najlepšie ako za posledný rok, ale dokonca aj dovidíme Filipovi do očí.
Oddnes začíname riešiť problémy dospelých ľudí, poistky, hypotéky, dane, či je bezpečné zjesť tú salámu, ktorá je už dva týždne v spodnom rohu chladničky alebo, ako ďaleko dôjdem s prázdnou nádržou benzínu v aute.
Dnešný svet je plný hrozieb: globálne otepľovanie, Covid, krachujúca ekonomika, akné, no napriek tomu sme to dotiahli až sem. Štúdium na našej škole nebolo vždy ľahké, pribudlo nám niekoľko vrások, ale môžem povedať, že sme si ho poriadne užili. Nadobudli sme priateľstvá so silnými putami, urobili kopec spomienok, zistili sme, čo nás baví a čo nás robí šťastnými.
Päť rokov dozadu sme sem, do tohto kostola, prišli ako neohrabané kuriatka, niektorí z nás ani nevedeli, či sa zúčastňujeme služieb Božích alebo omše. Áno, Simon, pozerám sa na teba. Ale dnes, dnes už sú z nás poriadne vyrastené sliepky! Už sme si čo-to prežili, spravili sme si vodičáky, zmaturovali sme bez pohnutia prstom, mali sme prvé frajerky a frajerov, aj druhých aj tretích. Preto, drahí absolventi, dnes buďte na seba hrdí – to Vám kážem s varechou v ruke.
Toto všetko by nebolo možné bez našich milujúcich rodičov. Ľudí, ktorí pri nás stáli, podporovali nás a dávali nám všetko, čo sme potrebovali aj nepotrebovali. Rodičia, dnes tu sedíte a pozorujete, ako Vám Vaše deti rastú pred očami.
Takýchto momentov už nebude veľa, preto si to, prosím, naplno užite. Viem, že veľakrát ste si to ani neuvedomovali. Dúfam, že ste hrdí na svojich synov a dcéry, pretože máte byť prečo.
Dosiahli dôležitý míľnik vo svojom živote. Už si môžete vydýchnuť, Vaše deti už zaručene nezostanú bez práce, nebudú žobrať pred Galérkou ani bezhlavo plávať životom. Vychovali ste cieľavedomých a poriadnych ľudí, pokorných s dobrými srdciami. Nie je ľahké vychovávať deti – ja, bezdetná o tom niečo viem – stáli Vás veľa nervov, strachu a obáv, no zvládli ste to. Absolventi, aj keď dnešný deň je o Vás, prosím nezabúdajte na svojich rodičov. Vyjadrite im lásku a vďaku, ktorú si zaslúžia, lebo kedy, keď nie dnes. Dali Vám neskutočne veľké kusy seba, tak im povedzte slová, ktoré v hĺbke svojho srdca cítite, pretože tieto slová si zaslúžia počuť.
Vážená pani zástupkyňa, pán riaditeľ. Vy sa pozeráte na ďalších absolventov, ktorí Vám prešli rukami. Vaša dlhoročná práca je vidieť práve na nás a určite nevyšla na zmar. Viedli ste si, a aj si vediete excelentne. Podporovali ste, niekedy možno nepriamo, všetky naše akcie, štúdium, konferencie, ale niekedy aj bezvýznamné vylomeniny, ktoré sme skúšali. Ďakujeme, že ste nám pomohli ísť v smere, ktorý je pre nás najlepší a zároveň nás robí lepšími ľuďmi. Ak Vám to ešte nik nepovedal, tak ja si dovolím Vám obzvlášť poďakovať za to, ako ste zvládli posledný rok prepletený rôznymi obmedzeniami a zaručili ste nám výučbu hodnú prezenčnej. Urobiť tak zložité rozhodnutia, aké ste museli Vy, chce veľkú odvahu. Nikdy nevyhoviete všetkým, no je dôležité vyhovieť väčšine tak, aby to malo zmysel. Prajem Vám, aby Vás Vaša práca robila šťastnými, aby mala zmysel a aby ste videli ešte mnoho absolventov, na ktorých budete rovnako hrdí.
V neposlednom rade, najlepšie nakoniec. Náš pán triedny učiteľ. Vy si zaslúžite pozlátenú stoličku za všetky trable, ktoré sme ako trieda stihli vyparatiť. Dnes to však končí, dokázali ste akademicky vychovať 24 žiakov. Tolerovali ste nám všetky zápaly švindľov aj opuchnuté kosti od blbosti len s minimálnymi ujmami na zdraví. Všetka Vaša snaha, robota a dobré úmysly padli na úrodnú pôdu. Oddnes nás už nebudete naháňať po celej škole kvôli ospravedlnenke, ktorú aj tak nemáme, nebudete merať sukne ani kontrolovať, či má niekto nevhodný nápis na tričku. Nebudete musieť obetovať kus zo svojej prestávky na to, aby ste prišli povedať oznam, ktorý aj tak budú vnímať traja žiaci. Za všetky tieto veci Vám patrí vďaka.
Stavím sa, že ste si mysleli, že od nás dostanete len hrnček. Síce si ho môžete dať na sporák a uvariť v ňom až jedno vajíčko, no my sme si pre Vás pripravili ešte jednu malú pozornosť. Za tie tri roky ste nielen Vy mali tú možnosť spoznať nás, ale aj my Vás. Ak sme si niečo z týchto maličkostí zapamätali, tak je to Vaša neskonalá láska k mikroskopom. Nie, síce sme Vám nedali vyrobiť osobný vymakaný mikroskop s Vaším menom, ale dovolili sme si Vám zaobstarať zbierku častí hmyzu, rastlín a iných štruktúr, ktoré môžete skúmať pod mikroskopom.
Všetkým prítomným by som chcela zaželať len to dobré do života. S mnohými sa neuvidím tak skoro, ale dovtedy nech sa Vám darí, nech dosiahnete to, po čom túžite. Verím, že už máte plné zuby mojich sladkých rečí, pán učiteľ Škoviera sa už trasie, aby vyskúšal svoje nové preparáty, tak to ukončím. Ak si niečo zapamätáte z môjho briliantového prejavu, tak nech to je, že aj napriek tomu, že sme robili a aj budeme robiť chyby, každý z nás má šancu dosiahnuť úspech, či je to úspech uznávaný svetovo alebo iba pár ľuďmi. Vedzte, že úspech nie je mať veľa peňazí, ani slávu, ale úspech je, keď ľudí, ktorým vojdete do života, prinesiete kvapku šťastia a nádeje.
Mojim drahým spolužiakom gratulujem a Vám všetkým v mene svojom a v mene absolventov roku 2021 triedy 5.AG úprimne zo srdca ĎAKUJEM.
Fotografie zo slávnostného ukončenia štúdia 5.AG
5.BG – Natália Volnová
Vážený pán riaditeľ, milí učitelia, rodičia a spolužiaci!
Dlho som rozmýšľala, ako pokračovať v príhovore po tom, ako Vás všetkých oslovím. A napadlo mi, že sa vrátim pár rokov späť v čase, do obdobia základnej školy, konkrétne posledného ročníka, kedy sa žiaci taktiež zvyknú lúčiť príhovorom so svojou starou školou predtým, ako nastúpia na novú. Príhovor začínal slovami, ako sme každý rok sledovali odchádzajúcich žiakov. Všetci boli od nás starší, vyšší a o niečo dospelejší. Až do dňa, kedy sme na mieste odchodu stáli my, už teda vyšší, starší a o niečo dospelejší. Aj keď rozprávať o dospelosti v teenegerských rokoch je asi príliš skoro, že?
Kľúčovou myšlienkou príhovoru bolo šťastie. Konkrétne krátky príbeh, ktorý niektorí z Vás možno poznajú. Bol o učiteľovi, ktorý sa pýtal žiaka, čím by v budúcnosti chcel byť. Žiak mu odvetil, že by chcel byť šťastný, na čo učiteľ zareagoval, že dotyčný žiak nepochopil otázku. Žiak povie učiteľovi, že nie on nepochopil otázku, ale že učiteľ nepochopil zmysel života. Klišé, ja viem, ale myslím si, že žiadny príhovor sa bez neho nezaobíde. Ale napriek tomu si po rokoch tento príbeh vyberám znova, lebo sa mi zdá, že je pre nás ešte relevantnejší, než predtým.
Čo je teda šťastie, po ktorom túžime? Na toto abstraktné podstatné meno neexistuje jedna správna definícia, líši sa od človeka k človeku a od obdobia k obdobiu. To, čo jeden človek považuje za šťastie, môže druhý definovať ako porážku.
Za týmto slovom ale treba hľadať viac ako len pár prchavých momentov, kedy si myslíme, že svet je ružová záhrada. Treba za ním hľadať hodnoty, ktorým sa musíme učiť. Spokojnosť, správne nastavenie sa, rešpekt k sebe i k ostatným, úcta či vytrvalosť. Tomuto a mnohému inému sa nás snažili naučiť mnohí ľudia počnúc od našich rodičov.
Milí naši rodičia, veľakrát Vám ani poriadne nevieme poďakovať za to, čo všetko ste pre nás robili a neustále robíte. Hovorí sa, že malé deti – malé problémy, veľké deti – veľké problémy. A myslím, že ste neraz zistili, že mať doma dospievajúce dieťa, ešte dokonca aj na bilingválnom gymnáziu, vie byť náročné. Ďakujeme Vám, že sa o nás staráte ešte aj vtedy, keď by sme to mali zvládať možno už sami. Že ste nám okrem bežných úkonov nevyhnutných na prežitie vštepovali ako byť dobrými a čestnými ľuďmi s hodnotovým systémom na správnom mieste. Že sme u Vás našli pochopenie, keď sa nám zdalo, že celý svet ide proti nám a všetko je nespravodlivé. Mrzí nás, že robíme chyby a nie sme lepšími. A viem, že Vás to mrzí ešte viacej, obzvlášť keď nás vidíte robiť tie isté chyby, ktoré ste robili Vy. Ale, jednoducho ich robiť musíme a s nimi ešte veľa ďalších. Ďakujeme Vám, že už navždy budeme Vašimi deťmi, aj keď nám to nie je vždy po chuti a tak veľmi chceme byť už roky dospelými. Ďakujeme Vám, že pre nás stále budete našimi rodičmi hociktorou cestou sa vyberieme, kdekoľvek sa ocitneme.
A od našich rodičov prejdem k našej školskej mame. Milá pani učiteľka Záborská. Keď sme v prvom ročníku nastupovali do školy, niektorí z nás Vás už poznali, lebo ste im boli triedna aj predtým, ale pre mnohých z nás ste boli úplne neznámym človekom. Dovolím si povedať, že nikto z nás netušil, ako veľmi si ako trieda ku Vám nájdeme cestu. Cestu ku nám ste ale často hľadali práve Vy. Nielen ako skvelý pedagóg na hodinách slovenčiny, ale aj ako človek, ktorý sa nám snažil pomôcť v okamihoch, kedy sme neriešili len problémy školského charakteru, ale aj toho ľudského. Stali ste sa našou školskou mamou a my Vašimi deťmi. Ku Kubkovi a Kamilke teda pribudlo pár ďalších detí, ktoré častokrát potrebovali oporu viac, ako tušili. Ďakujeme Vám za Vaše vždy povzbudivé slová, objatie či len úsmev, ktorý nám vyčaroval mail s oslovením: „Dobrý deň, moji“. Prajeme Vám ešte veľa mladých ľudí, ktorí Vám prejdú rukami a budú mať možnosť Vás spoznať.
Poďakovanie taktiež patrí všetkým našim učiteľom, pánovi riaditeľovi i pani zástupkyni a všetkým, ktorí sa nám snažili uľahčiť a spríjemniť náš pobyt v škole.
A v neposlednom rade sa chcem poďakovať Vám, milí moji spolužiaci. Za krásne roky, ktoré sme mali možnosť spolu prežiť napriek tomu, že nám to situácia za posledný rok značným spôsobom skomplikovala. Tento rok nám veľa dal, ale aj veľa vzal. Nezoberal nám však spomienky, ku ktorým sa budeme s úsmevom na tvári vracať ešte dlho. Za všetky stresy cez prestávky, keď sme mali písať písomku z matematiky, za aktivity ako plavecký, lyžiarsky, plesy, Garden Party, vernisáž, KOŽAZ či ročník zakončený piatkami vo Fante a ročníkovou chatou. Síce je každý z nás iný, spolu sme tvorili peknú unifikovanú skupinu, v ktorej si každý z nás našiel svoje miesto, kde mohol svoju inakosť rozvíjať.
Prajem Vám, milí moji spolužiaci, aby ste boli šťastní, na ktoromkoľvek mieste, kde sa ocitnete. Aby ste vždy mali pri sebe ľudí, ktorí Vás budú chcieť rozvíjať a posúvať vpred, aj keď sami chcieť nebudete. Prajem Vám, aby ste skutočne milovali a boli milovaní, tak, ako si zaslúžite. A aby ste život prežili najlepšie a najskutočnejšie, ako viete. Bez zbytočných klamstiev, pretvárok či ublížení.