Viki, u nás si zmaturovala v roku 2019. Na akú školu si sa následne prihlásila? (aký odbor…)
Hlásila som sa na viacero škôl, ale rozhodla som sa pre Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študujem odbor psychológia.
Prečo práve tento odbor?
Odjakživa mi bol blízky, pamätám si, že už na základnej škole som rodičom doma prehlásila, že budem psychologička. Párkrát som názor počas dospievania zmenila, pretože sa mi často menili záujmy, no nakoniec som sa aj tak vrátila k psychológii. Vlastne som tým, ako funguje naša myseľ, mozog, z čoho vyplýva naše správanie a prežívanie, fascinovaná.
V čom sme ťa na VŠ pripravili dobre a čo ti chýbalo? (nejaká rada maturantom)
Hneď pri prvej skúške na VŠ som si uvedomila, aká som vďačná za to, že EGMT na nás študentov malo odjakživa o čosi vyššie požiadavky. Zatiaľ čo ostatní boli stratení v kvantách nových informácií, pre mňa to až také náročné nebolo. Verím, že za to vďačím najmä nášmu tretiemu ročníku, ktorý bol pre mňa zo všetkých najnáročnejší. Vtedy sme totižto naozaj takmer každý deň písali nejaké kvízy, testy alebo prezentovali projekty. Dosť som bojovala s fyzikou. V tej dobe ma z toho išlo „šľahnúť“, samozrejme, ako každý stredoškolák som si poriadne ponadávala, ale dnes som za tú skúsenosť vďačná.
Čo mi chýbalo, bola možnosť písať vynechaný test priamo na ďalšej hodine, nakoľko počas môjho štúdia boli určené „opravné termíny“ a písali sa poobede. Neviem, ako to je dnes, no nikdy som tým riešením nadšená nebola. Pre mňa osobne to bolo obmedzujúce.
Dnešným maturantom by som mohla poradiť jedine to, aby sa zbytočne nad maturitami nestresovali, ale viem, že keby som bola v ich koži, tak túto „radu“ absolútne neberiem vážne, pretože je to predsa len prvá „veľká“ akademická skúška, s ktorou ešte skúsenosť nemajú. Stresovala by som rovnako. Je to ľudské. Držím všetkým palce a verím, že to všetci zvládnu!
V čom je život na VŠ iný/rovnaký? (akademicky, súkromný… na vlastných nohách)
Vo všetkom, minimálne pre mňa.
Prvá veľká zmena bola odlúčenie sa od rodičov, pretože sme sa aj s priateľom presťahovali do podnájmu v Banskej Bystrici. Teraz si za všetko zodpovedáme sami a až teraz som si uvedomila, aké otravné je stále rozmýšľať nad tým, čo budeme mať na obed, kedy treba dať prať, aké prípravky na upratovanie sú najlepšie, atď.. Myslím si, že mama sa ma nezbavila aj napriek tomu, že bývam v inom meste. Ešte vždy jej volám, keď varím niečo nové, alebo potrebujem vyčistiť nejakú škvrnu z oblečenia.
Čo sa týka toho akademického života, tak zatiaľ som kvôli pandemickej situácii tú „pravú“ vysokoškolskú atmosféru bohužiaľ ešte nezažila. V škole som dokopy bola len pár týždňov predtým, ako nás znovu zatvorili. Avšak, čo sa štúdia týka, konečne študujem niečo, čo ma naozaj zaujíma. Nároky sú však stále vysoké a nikto z vyučujúcich sa s nami „nebabre“ ako na strednej škole. Neodovzdáš seminárnu prácu do určeného termínu? Tvoja smola. Chýbalo ti v záverečnej skúške 0,5b? Bohužiaľ, vidíme sa o rok na oprave.
Zároveň na VŠ cítim väčšiu voľnosť, ktorú si veľmi užívam. Voľné piatky, či hodiny až o desiatej ráno mi vyhovujú. Mám na všetko viac času, čo mi ponúka väčšie možnosti pracovať, dobrovoľníčiť či venovať sa blízkym a záujmom. Vlastne je už všetko na vás. Či budete, alebo nebudete chodiť na prednášky. Koľko sa budete učiť, či budete robiť niečo viac alebo nie. Ako si to zariadite, tak máte.
Čo ťa v praxi našej školy oslovilo/má dôsledky dodnes?
Ďalšia vec, za ktorú som EGMT vďačná je to, že nám ponúkalo množstvo možností v oblasti dobrovoľníctva, a to som si dotiahla so sebou aj na VŠ.
Momentálne som dobrovoľníčkou v programe Opri sa o mňa, ktorý zastrešuje Centrum včasnej intervencie v Banskej Bystrici. Podstatou je kamarátsky vzťah medzi dospelým a dieťaťom, ktoré to má akýmkoľvek spôsobom v živote zložitejšie, než jeho rovesníci.
Taktiež sme spolu s mojimi kolegami otvorili banskobystrickú pobočku SAŠAPu (Slovenská asociácia študentov a absolventov psychológie), ktorej som vedúcou. SAŠAP v Banskej Bystrici dlhé roky chýbal a sme neskutočne šťastní, že sa nám ho tu podarilo dotiahnuť.
V rámci dobrovoľníctva a praxe ako takej plánujem ešte navštevovať SPOSU BB (Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom v Banskej Bystrici) no a popri tom sa venovať mojej bakalárskej práci, ktorá ma čaká o rok.
EGMT je jedna z mála škôl, ktorá sa aktívne zaoberala rozvojom kritického myslenia u svojich študentov, a to ma určite taktiež posunulo vpred. V mnohom mi otvorilo oči.
Aktivita zvyšuje úspech. O čom je tento projekt? Ako si sa k tomu dostala? Prečo ťa to zaujalo? Aký je cieľ?
Ako som spomínala, nakoľko na VŠ mám omnoho viac času, rozhodla som sa popri nej aj pracovať. Momentálne pracujem ako koordinátorka národného rozvojového projektu AZU – Aktivita zvyšuje úspech, v rámci ktorého sa snažíme prepájať vysokoškolské štúdium s praxou. Robíme to rôznymi spôsobmi, či už zdieľaním pracovných ponúk na našom webe, alebo tvorbou rôznych webinárov, podcastov, workshopov, článkov či podujatí (tie sú momentálne však zastavené).
V rámci týchto aktivít sa snažím zháňať inšpiratívnych ľudí/firmy/spoločnosti, ktoré by mohli niečo študentom či absolventom dať. Aj z toho dôvodu som sa rozhodla osloviť Tomáša Gulána a Zuzku Kubíkovú v rámci ich občianskeho združenia MARTINklúzia. Spoločne sme na Bambuskách u Janka Strkáča natočili rozhovor o ich práci a o tom, čomu sa v OZ venujú a o ich zážitkoch, ktorých majú vskutku viac než dosť. Rozhovor (dúfam) vyjde von už koncom novembra.
Čo ďalej?
Ďalej ma čaká prax v Žiline, kde budem navštevovať terapeutické centrum Physio Canis. Po doštudovaní plánujem zostať v školstve v rámci školskej psychológie a popri tom sa venovať canisterapii s osobami s poruchami autistického spektra. Zároveň by som si rada urobila kurz KBT (kognitívno behaviorálna terapia) alebo ABA (aplikovaná behaviorálna analýza). To, či mi to však vyjde podľa plánov, je vo hviezdach. 😊
Rozhovor pripravila redakcia ESSMT NEWS