Zuzka je novou učiteľkou angličtiny na našom gymnáziu. Do rodného Turca sa vrátila z Prahy, kde žila spolu s manželom a dvomi deťmi.
Zuzka, si novou posilou učiteľského tímu našej školy. Keby si mohla napísať tri vety, ktoré ťa charakterizujú, čo by to bolo?
Neodolám rozhovorom, káve, prechádzkam v prírode a spoločnému muzicírovaniu. Keby som mohla, chodím do nejakej školy do konca života. Mám rada skoré rána a hlbokú noc, poludnie vždy akosi prirýchlo utečie.
Zažila si po návrate do rodného Martina nejakú formu kultúrneho šoku?
Z Martina som sa odsťahovala, keď som mala 18. Kultúrny šok som teraz po návrate nemala, žila som 14 rokov v Prahe, tá Martinu bola vždy blízka. Namiesto šoku som zažila skôr radostné prekvapenie, keď som zistila, že niečo je skoro tak isto, ako v mojom detstve – napríklad plaváreň a kino Moskva. Zaskočilo ma, akí neohľaduplní sú v Martine šoféri k chodcom. Tomu nerozumiem, takže možno to spadá do kategórie kultúrny šok.
Čo ti chýbalo najviac v Prahe z Turca a čo ti chýba z Prahy tu?
V Prahe mi chýbali najviac moji slovenskí najbližší a priatelia, teraz mi najviac chýbajú českí priatelia, najbližších už mám všetkých. V Prahe mi chýbala slovenčina, tu mi chýbajú pražské nádherné historické budovy, pomedzi ktoré som denne chodila. Chýba mi toho ešte viac, ale tuším, že je to aj tu, len to zatiaľ hľadám.
Si učiteľkou angličtiny. Ako si sa dostala k učeniu a čo ťa na ňom baví?
Nikdy som si nemyslela, že budem raz učiť. Stalo sa to prirodzene, asi preto, že som nikdy úplne neprestala chodiť do školy. Je to vlastne ten istý proces. Učiť sa je zvratné sloveso, kedykoľvek to môžeme zlepšiť, zmeniť, začať, či skončiť. Učiť druhých je nezvratný proces, preto to má v sebe veľkú dávku dobrodružstva. Zároveň je fascinujúce byť s mladými ľuďmi, vnímať, akí sú rôzni a na koľkých životných križovatkách sa nachádzajú. No a v tom celom ich chvíľu sprevádzať a pomôcť im k úspechom na ich vlastnej jedinečnej ceste.
Učíš na našej škole pomerne krátko, no predsa, čo ťa zatiaľ zaujalo, pozitívne oslovilo?
Pre mňa je tu mimoriadne príjemné byť v kolektíve vzdelaných a inteligentných ľudí, mám zatiaľ dojem, že učiteľský zbor predstavuje zároveň tunajšiu elitu a veľkú etickú silu.
Rozhovor pripravil Dušan Haško