Jedného slnečného poobedia sme mali poslednú vyučovaciu hodinu výtvarnú výchovu. Zrazu nám spolužiak oznámil, že ideme na plavecký výcvik do Dolného Kubína do aquaparku. Zdalo sa nám to neuveriteľné. Dlho sme spolu nikde neboli, všetky spoločné akcie nám za posledné dva roky prekazil nepredvídateľný koronavírus. Boli sme veľmi nadšení a nedočkaví. Teraz konečne prišla príležitosť ísť na plavecký výcvik so všetkými spolužiakmi!
Plavecký výcvik sa mal uskutočniť hneď po jarných prázdninách. Nevedeli sme sa dočkať, kedy nastane ten deň. Každý deň sme sa ešte učili prvú vyučovaciu hodinu. Vedeli sme, že hodina prejde rýchlo, a potom sa môžeme naozaj tešiť. Začali sme riešiť, kde kto bude sedieť v autobuse. Keďže sme išli dve triedy, museli sme sa dohodnúť. Každý chcel sedieť vzadu v autobuse a nikto nechcel sedieť vpredu. Bolo to komplikované, ale dohodli sme sa.
Cesta nám rýchlejšie ubehla, keď sme sa rozprávali. V Dolnom Kubíne sme rýchlo vystúpili z autobusu a hrnuli sme sa ku vchodu. Museli sme počkať ešte asi hodinu na recepcii, lebo pred nami mala ešte jedna škola plavecký výcvik. Ale to neprekazilo naše nadšenie. Počkali sme si. Potom nám rozdali náramky ku skrinkám a pustili nás do šatne. Rýchlo sme sa prezliekli do plaviek. A išli sme k bazénu.
Hneď prvý deň si nás všetkých otestovali, ako dobre vieme plávať a podľa toho nás rozdelili do skupín. Vyskúšali si nás v plaveckom bazéne, kde bola studenšia voda. Tí, ktorí boli v prvej skupine, zostali plávať v plaveckom bazéne. Ostatné skupiny išli do aquaparku, kde sa zdokonaľovali v plávaní. Každý deň nám posledných tridsať až štyridsaťpäť minút pustili tobogány, šmýkačky a iné vodné atrakcie. Na tieto bláznovstvá vo vode sme sa každý deň najviac tešili. Boli sme radi, že sme sa zdokonalili v plávaní a hlavne, že sme spolu ako kolektív niečo zažili.
Posledný deň sme mali hodinu plávania, hrali sme vodné pólo. Odmenili nás mokrým vysvedčením, sladkosťami a voľnou vstupenkou do aquaparku. Tento týždeň plný zážitkov nám ubehol veľmi rýchlo. Boli sme aj smutní, lebo by sme si to radi zopakovali. Dúfam, že tento školský rok ešte spolu zažijeme nejaké školské výlety.
Ďakujeme za týždeň plný zážitkov.
Laura Hauserová, žiačka 6.B
Moniku Majdišovú na našej škole doteraz pôsobila ako vychovávateľka v školskom klube detí. Od septembra jej aj sociálna pedagogička.
Od tohto školského roka rozširuje náš podporný tím Mgr. Michaela Buková, ktorá bude na škole pôsobiť ako školská psychologička.
Hudba, vzdelávanie a kultúra ma sprevádzajú počas celého môjho profesijného života. Som učiteľka hudby a klavíra, hudobníčka a sprievodkyňa cestovného ruchu, pričom rada prepájam svoje pedagogické skúsenosti so záujmom o históriu a kultúrne dedičstvo.
Náš učiteľský tím rozšíri Yosef Bayeh Yimer, PhD., ktorý bude na našom gymnáziu učiť chémiu. Yosef pochádza z Etiópie a svoje skúsenosti a odborné znalosti teraz prináša aj do našej školskej komunity.
Na našej škole bude od septembra pôsobiť nová dobrovoľníčka – Alma Schmidt z nemeckého Lipska. Alma sa už dlhšie chce stať učiteľkou, a preto sa rozhodla vyskúšať si prácu v školstve ešte pred nástupom na vysokú školu. Počas jedného školského roka bude u nás pomáhať na hodinách angličtiny a nemčiny a popri tom sa bude učiť aj po slovensky.
Na našu školu sa vracia Mgr. Viera Bargárová, ktorá bude učiť náboženstvo prvákov a druhákov na našom gymnáziu. Pochádza z Tisovca, má 41 rokov a 13 ročnú pedagogickú prax. S manželom Vratkom majú tri deti Timka, Timku a Tamarku. Môžete ju bežne stretnúť v kostole alebo na bicykli s rodinkou na ihriskách. „Teším sa na mojich nových žiakov ako spoločne budeme spoznávať Živého Trojjdediného Boha, Jeho úžasné diela a skutky v životoch ľudí, v prírode, minulosti ale aj v našej prítomnosti!“