Debutový hudobný singel našej absolventky Sone Kmeťovej

Soňa, keď som ťa naposledy spovedal pre ESSMT NEWS, náš rozhovor bol o tvojom prvom hudobnom účinkovaní na doskách Slovenského komorného divadla v Martine. Čo sa odvtedy zmenilo?
V hudbe pokračujem intenzívne aj naďalej. Samozrejme, obmedzenia verejných vystúpení spôsobené Covidom nás v mnohom obmedzili, priam zastavili, takže verejných vystúpení bolo menej. Namiesto živých vystúpení sme sa teda presunuli do online priestoru, a nahrali aspoň video-pozdravy na benefičné programy pre sociálnych partnerov, vianočný koncert pre amerických partnerov školy… a podarilo sa nám hrať na svadbe pani učiteľky Aďky Janíkovej minulé leto, a tiež na Kultúrnom lete v Martine, či Dňoch mesta Vrútky v septembri 2021. Vymrzli sme aj na Divadelnom námestí, kde sme pripravili kultúrny program na občianskom stretnutí Za mier na Ukrajine. Aktuálne sa pripravujeme na najbližšie kultúrne leto, takže určite sa nenudíme.

To však nie je všetko. Okrem spevu sa už dlhšie venuješ aj písaniu vlastných skladieb.
Áno, tvorím, lebo moja umelecká duša má potrebu sa vyjadriť nielen reprodukciou tvorby iných umelcov, ale aj mojou vlastnou.

Takže, čo máš nové? Kedy a kde budeme môcť počuť tvoju autorskú tvorbu?
Priznám sa, zatiaľ som ju dosť tajila, teda ostávala iba v šuflíku. Som totiž, ako hovoria muzikanti v mojom okolí, hudobný perfekcionista (aj keď ja sa tak necítim), a potrebovala som skladby dostať do stavu, kedy budem s nimi spokojná. A to chvíľu trvá. No teraz prišiel podnet, že som konečne cítila, že je ten správny čas vyjsť takpovediac s kožou na trh.

Čo sa teda zmenilo?
Ako som už spomínala, na vlastnej hudobnej tvorbe pracujem už dlhšie. Teraz však, bolo to práve ten prvý víkend po vypuknutí vojny na Ukrajine, som rýchlo napísala pieseň venovanú tejto téme, ktorá ma veľmi zasiahla. Keď sme ju potom začali nahrávať, zhodli sme sa, že aj keď už mám síce pripravených viac skladieb, ktoré som sa chystala zverejniť, táto je v niečom iná, výnimočná.

Povedz nám viac o tvojej novej, a teda aj prvej verejnej piesni.
Nebudem veľa prezrádzať, lepšie bude, ak si ju ľudia počúvnu priamo. Necítim potrebu viac vysvetľovať, to sa pri umení nerobí. Nech umenie pôsobí svojimi vlastnými výrazovými prostriedkami.

Ty si stále dosť tajomná. Tak prezraď aspoň, aké máš s piesňou plány.
Keďže pieseň s názvom Big Brother nevznikla prvoplánovo ako komerčná, tak jej forma nemá príležitosť dostať sa do komerčných médií. Tie majú totiž presne stanovené pravidlá a limity aj čo sa týka chytľavosti – a ja som nepísala cielený summer hit; aj dĺžky – a ja som potrebovala dostať moje emócie do formy, ktorá zodpovedá týmto emóciám, a nie nejakému presnému časovému rámcu. Takže mnohí ju skôr budú vnímať ako alternatívnu. Pre mňa však je posolstvo piesne najdôležitejšie, a nechcem ho okresávať len kvôli možnosti zviditeľniť sa v slovenskom komerčnom éteri.

Na obálke videa na Youtube máš dosť kontroverznú fotografiu. V ruke držíš cigaretu, a pozornejší divák si všimne, že aj priestor, v ktorom si, nie je určený na fajčenie. Prečo práve tento výrazový prostriedok?
Opäť, nechala by som na diváka, aby si sám vytvoril názor aj na vizuálne spracovanie videoklipu. Poviem k tomu iba jednu, pre mňa najpodstatnejšiu vec. Ten kontrast priestoru a akcie, ktorá sa v ňom deje, má v divákovi spôsobiť presne to, čo sa snažím vypovedať aj textom, aj hudobným spracovaním, totiž, že „There is something very wrong here!“ = Celé je to úplne zvrátené. Celá táto vojna je úplné zverstvo… a ak náhodou niekoho pohorší moje správanie v klipe, tak dúfam, že ho to bude viesť k tomu, že si uvedomí, že sa na východ od nás dejú omnoho, omnoho viac pohoršujúce veci. Žiaľ. A jedna z mála vecí, ktorou môžem ja ako študentka pomôcť, je, že budem hudbou upozorňovať na neprávosti, ktoré sa dejú. A motivovať ľudí dobrej vôle, aby si všimli tých ľudí na úteku pred vojnou, ktorým pomôcť môžu a vedia. Dúfam, že takto, spolu s ľuďmi, ktorí pri mne pri vzniku skladby stáli, prispejeme k lepšiemu svetu a pokoju.

 

Ďakujem za rozhovor, tešíme sa do skorého počutia!

Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán