Vážený brat biskup, vážení rodičia, milí kolegovia a kolegyne, a hlavne vy, milí naši absolventi, ktorým sa chcem zvlášť prihovoriť.
Dovoľte mi, aby som Vám – naším študentom, zagratuloval k úspešnému ukončeniu štúdia na našej škole. Zvlášť mám na mysli tých, ktorí študovali na našej škole od svojich šiestich rokov a ktorí úspešne absolvovali nielen naše gymnázium, ale aj našu základnú školu.
Štúdium pre Vás určite nebolo ľahké. Hlavne počas dvoch koronových rokov ste zažili spolu s nami niečo, čo nezažili celé generácie pred Vami. Zažili ste aj izoláciu a online vzdelávanie, čo určite v mnohých smeroch komplikovalo Vaše štúdium. No zvládli ste to a my sme to zvládli spolu s Vami.
Keď som Vás teraz videl na maturitách, ako ste pripravení a keď som počúval od svojich kolegov, ako ste sa snažili, ako ste chceli viac vedieť, chceli ste poznať veci do detailov a vyžadovali ste si od učiteľov ďalšie možnosti doučovania a extra semináre, bol som veľmi šťastný. Je pre mňa veľkým potešením vidieť Vás, ako ste dorástli v zrelé osobnosti, na ktoré môžeme byť hrdí – tak my pedagógovia, ako aj Vaši rodičia. Verím, že rovnako budete hrdí aj vy – na svoju školu. Dúfam, že zostanete s nami v kontakte a že sa tu budete radi vracať. Lebo verte, že my Vás tu veľmi radi uvidíme.
Dnes budeme spievať hymnu študentstva (Gaudeamus), no budeme spolu končiť aj spoločnou piesňou „Hrad prepevný“, ktorá je hymnou evanjelickej cirkvi.
Hymny sa zvyčajne spievajú pri zvláštnych a významných príležitostiach a majú za cieľ zjednotiť a za cieľ zvýrazniť spoločnú hrdosť, ale aj podčiarknuť spoločnú príslušnosť.
Mnohé národy vo svojich hymnách spievajú o krásach svojej vlasti, o sile a dôstojnosti, o hrdinstve, o schopnostiach svojho ľudu, iní spievajú o svojom domove či o tom, ako ich my (bratia) musíme zastaviť. Veľa je to o národnom boji, zápase, o vojne a potrebe zjednotiť sa.
Dovoľte mi, pri tejto slávnostnej chvíli vyprevadiť vás inou hymnou, ktorá verím, že bude a je vyjadrením spoločných – zdieľaných hodnôt nás všetkých. Dovoľte mi rozlúčiť sa parafrázovaním jednej biblickej hymny lásky, ktorú napísal apoštol Pavol.
Pri svojich cestách, či potulkách svetom nezabudnite:
že ak by ste hovorili všetkými ľudskými jazykmi, počítačovými či anjelskými jazykmi a lásky by ste nemali, boli by ste iba ako hardware bez softwaru.
Ak by ste boli aj najlepšími prognostikmi a poznali všetky tajomstvá ľudského tela, sveta či vedy, ak by ste obdržali aj Nobelovu cenu a mali všetko možné poznanie, ak by ste boli aj super veriacimi, že by ste aj hory prenášali, a lásky by ste nemali – nie ste nič.
Ak by ste sa vydali aj na najzložitejšie misie, či by ste sa aj obetovali pre posledného chudobného, ak by ste rozdali všetok svoj majetok, i telo by ste si dali spáliť a lásky by ste nemali, nič Vám to nepomôže.
Pamätajte, že láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Všetko ostatné sa pominie, ale láska nikdy neprestane.
Dovoľte mi zaželať Vám veľa úspechov v ďalšom štúdiu, úspešné prijímačky na vysoké školy. Veľa múdrosti, pokoja a hlavne lásky vo vašich osobných, ale aj profesionálnych životoch. Nech Vás Božia láska sprevádza na Vašich cestách a nech ste tou láskou naplnení, lebo len láska nikdy neprestane.
Jozef Sopoliga, riaditeľ
Zaznelo 3. 6. 2022