Dňa 1. – 9.10. sme sa zúčastnili školenia v španielskej Granade, ktoré bolo zamerané na nové trendy v telesnej výchove. Po trojhodinovom lete z Viedne sme pristáli v slnečnej Malage, kde nás čakalo teplé letné počasie. Prvý deň školenia sme strávili turistikou v pohorí Siera Nevada. Sprievodca nám priblížil krásy španielskej prírody a zobral nás pod najvyšší vrh Mulhacén 3482 m. Cestou nám spoločnosť robili kone, ktoré sa samé venčili po turistických chodníkoch, alebo miestny kamzík, ktorý podával horolezecké výkony.
Na druhý deň nás zoznámili s prvkami fly jogy. Cvičenie za pomoci šatiek a úchytov pripomínajúcich TRX systém, bolo zamerané na posilňovacie, gymnastické, ale aj strečingové prvky, ktoré nám dali poriadne zabrať.
Neskôr sme absolvovali horolezecký výcvik. Najskôr sme sa zoznamovali so základnými technikami na menšej asi 4 m stene, potom sme za pomoci istenia skúsili aj 12 metrovú stenu a bola to naozaj výzva.
V ten istý deň sme zacítili chuť vlastného potu pri Crossfite. Posilňovali sme s veľkou činkou a robili rôzne kondičné preskoky. Posledných 16 minút bol kruhový tréning pri ktorom sme mali 4 druhy cvičenia v jednej sérii zopakovať čo najviac krát, skrátka skvelý relax po 2 hodinách na horolezeckej stene.
Naše školenie bolo zamerané aj na spoznávanie miestnych turisticky obľúbených lokalít. Boli sme na hrade Alhambra a sprievodkyňa nás vzala na potulky mestom, pri ktorých sme zacítili aj chuť Tapas- malé jedlo k nápoju. Najviac nás pobavilo aj zarazilo, že v miestnych krčmičkách po zjedení Tapas si Španieli utrú ústa do pripravenej servítky a hodia ju surovo na zem. Vraj je to pre nich veľmi štýlové a oslobodzujúce.
Pretože sme boli Granade v srdci tanca Flamenka, tak sme v rámci kurzu navštívili aj najznámejšiu tanečnú školu a vyskúšali si ju na vlastnej koži. Pre mňa osobne to bolo ako ocitnúť sa v dejisku býčích zápasov v roli toreadora. Ale čo ťa nezabije, na tom sa neskôr zabavíš.
Posledný deň bol naozaj skvelý. Z turistickým sprievodcom sme sa vybrali na canoning na Rio Verde. Cesta do národného parku pripomínala chodníky v Peru a v 20 ročnej dodávke sme si mysleli, že je naša posledná. Po asi hodinovej turistike sme sa navliekli do neoprénov a poskákali do rieky. Voda bola krištáľovo modrá a na pocit príjemná, hoci mala 16 stupňov. Najprv sme absolvovali asi 3 metrové skoky do vody a brodili sa riekou. Neskôr sme sa spúšťali prírodnými toboganmi, čo bola naozaj zábava. V jednej časti našej výpravy nás prekvapila diera v skale pripomínajúca dieru do pekla, do ktorej sme sa mali zosunúť. Diera však bola taká úzka, že sa tam mnohí z nás zasekli a mali pocit, že tu pomôže len žeriav. Po asi 3 metrovom plazení sme ďalšiu časť museli zlaňovať. Na nasledujúcej kaskáde sme mali zliezť asi 6 metrový vodopád za pomoci lana, čo bolo skutočne osviežujúce, pretože nás pri tom celý čas fackala ľadová voda. Pred koncom nás čakal ešte jeden asi 5 metrový skok do krásneho jazierka. Vo finále bola posledná výzva v podobe 7 metrového skoku, pri ktorom musíš preskočiť kríky na skale pod tebou.
Školenie bolo naozaj obohacujúce plné zábavy a adrenalínu. Sme radi, že sme sa mohli naučiť nové veci v oblasti TSV a o skúsenosti sa podelíme s našimi žiakmi.
Michal Štubňa
