Poznáte to? Otvoríte počítač a z neho sa na vás vyvalia maily, správy, nedokončené úlohy a termíny, ktoré máte splniť. Máte otvorených milión okien a v nich milión záložiek, medzi ktorými rýchlo prepínate. Pohladíte obrazovku mobilného telefónu a z neho na vás prehovoria smsky, správy: rôzne Messengere, Instagramy, správy z denníkov a elektronických novín, Tiktok, Tweet či Linkedin správy. Z toho, čo malo byť pomocou, sa stal váš dirigent a vy len rátate, koľko máte nevybavených správ a čo všetko ešte treba dokončiť, komu odpovedať a na čo reagovať. Permanentne v permanencii. Ste rozptýlení. Sme chorobne vyrušovaní. Som rozptýlený.
Pritom stačí tak málo, vlastne len jedno – sústrediť sa, zamerať pozornosť na jedno. Mne v mnohom pomáha sústrediť sa beh, niekedy je to hudba, manuálna práca, inokedy je to len to, že vypnem všetky podnety, správy, internet a som len v tichu. Hlavne robiť v danom momente len jednu vec. Niektoré triky mi fungujú viac, iné menej. V poslednej dobe mi pomáha písanie denníka. Je tam priestor na reflexiu, pozápasenie so samým sebou, vyžalovanie sa, vďačnosť, či modlitbu. Hlavne mi pomáha v utíšení, spomalení sa, v utriedení si toho, na čom momentálne záleží. Písanie denníka je super vec.
Nie len jednotlivci, ale aj organizácie ako je aj naša škola sa potrebujú sústrediť. Dvadsiate výročie založenia školy môže byť dobrou príležitosťou pre reflexiu, zamyslenie sa nad tým, čo je to dôležité pre nás všetkých: pre naše deti, rodiny ako aj učiteľov. Poviem, o čom uvažujem ja. Uvažujem, že stojí za to zamerať pozornosť na charakter zakotvený vo viere.
Stojí za to zápasiť za morálne konanie: budovanie súcitu, odvahy, prejavovanie vďačnosti, čestnosti, pokory, spravodlivosti či rešpektu. Ale stojí za to, aby sme sa zaoberali aj občianskym rozmerom charakteru: konať v prospech a dobro iných, spoluprácu, občiansku angažovanosť a dobrovoľníctvo. Príležitostí a výziev pre to máme neúrekom. Len vo februári je to pripomenutie si smutného výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, alebo tragickej udalosti začiatku vojny na Ukrajine. Pôstne obdobie, do ktorého vstupujeme, môže byť ďalšou dobrou príležitosťou pre posilnenie oboch týchto dimenzií charakteru.
Falošné správy, hoaxy, konšpirácie, myšlienkové zjednodušenia a zákopové vojny našej rozdelenej spoločnosti nás zase vedú k tomu, že je potrebné posilnenie aj intelektuálneho charakteru, aby sme boli schopní správne konať, keď je to treba na základe poctivého a kritického uvažovania, poctivého hľadania pravdy, ale snažili sa aj o hlboké porozumenie a poctivú reflexiu.
Som presvedčený, že škola môže byť dobrým miestom, kde sa môžeme sústrediť na rozvoj charakteru, ktorý čerpá inšpiráciu a silu vo viere v Boha. A hoc aj dôjde aj k jeho zlyhaniu, nech je škola bezpečným a láskavým priestorom pre jeho nápravu.
Jozef Sopoliga, riaditeľ