Jakub, bude to už päť rokov odvtedy ako si zmaturoval ako jeden z prvých študentov u nás na gymnáziu. Prečo si sa rozhodol študovať práve na EGMT? Na čo rád spomínaš?
Rozhodnutie študovať, resp. pokračovať po Evanjelickej základnej škole aj ďalej na Evanjelickom gymnáziu v Martine, je určite spojené s predošlou spokojnosťou. Navyše som bol presvedčený o tom, že ako aj otvorenie základnej školy tak aj otvorenie gymnázia bude predstavovať úspešný projekt, ktorý zanechá vo výbave študentov tie najcennejšie hodnoty popri kvalitnom vzdelaní. Najradšej spomínam na spoločenstvo, ktoré sme dokázali v prostredí Evanjelickej spojenej školy vytvoriť. Netýka sa to len kamarátstiev medzi nami študentami, ale aj blízke vzťahy, ktoré s nami dokázali vytvoriť učitelia. Za tie roky sme sa naučili hromadu lekcií, ktoré sme neskôr mohli zúžitkovať v našich životoch. Myslím si, že sme všetci boli na správnom mieste v čase nášho dospievania.
Po strednej škole si odišiel študovať na pár rokov do Nórska. Čím je štúdium v Nórsku zaujímavé a čo si tam študoval?
V Nórsku som študoval na Univerzite v Bergene dvojročný univerzitný program zameraný na nórsky jazyk a kultúru. V podstate je to jedna zo vstupných brán neskoršieho štúdia na danej univerzite, keďže všetky bakalárske programy sa vyučujú v nórčine. Štúdium v Nórsku je známe otvorenosťou medzi vyučujúcimi a študentmi, čo som v plnej miere zažil aj ja. Školský deň nezačínal a nekončil len prednáškami, ale pokračoval rôznymi spoločnými aktivitami, kde sme aj s vyučujúcimi viedli neformálne rozhovory a postupne vytvorili skvelú komunitu. Štúdium v Nórsku je určite zaujímavé kvalitou a dostupnosťou vzdelania. Nórske univerzity sa pravidelne zaraďujú medzi top európske univerzity a pre študentov z Európskej únie je to navyše bezplatné.
Ako by si porovnal život v Nórsku a na Slovensku a prečo si sa rozhodol vrátiť sa naspäť a pokračovať v štúdiu na Slovensku?
Môj návrat bol spojený s pandémiou, kvôli ktorej boli zrušené prijímacie konania na bakalárske programy, na ktoré som sa hlásil. Keďže som neskôr nebol spokojný s programami, na ktoré ma vzali bez prijímacích konaní, rozhodol som sa prihlásiť do Bratislavy. Ak by som mal porovnať život v Nórsku, tak by som určite začal faktom, že Nórsko sa opakovane umiestňuje medzi prvými troma krajinami, v ktorých sú ľudia „najšťastnejší“. Tento index sa vytvára na základe desiatok faktorov, medzi ktorými sú napríklad kvalita vzdelania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho kapitálu a dôvery, ale samozrejme aj ekonomických faktorov. Z mojej skúsenosti by som to mohol len potvrdiť. Z nórskej spoločnosti som mal vždy len pozitívne skúsenosti a len s obdivom som sa vždy prizeral ich otvorenosti, tolerancii, či dôvere. To prostredie, ktoré ako spoločnosť vytvárajú, nedáva veľkú príležitosť pre nenávisť, násilie alebo podvody. Naopak, keď som prišiel počas prvých mesiacov pandémie naspäť na Slovensko, tak som bol chvíľu v šoku v akom stave som zrazu videl slovenskú spoločnosť. Na Slovensku momentálne cítim medzi obyvateľmi veľkú nespokojnosť a nedôveru ako asi väčšina mladých študujúcich ľudí. Navyše sa to čoraz viac spája s nenávisťou a agresivitou, ktorá nás častokrát desí. Napriek tomu, neľutujem návrat a práve naopak, chcem prispievať aj svojím málom k slušnejšej spoločnosti na Slovensku. Najmä v situáciách, v akých sa ako krajina nachádzame dnes, kde je tolerancia a otvorenosť napríklad voči ukrajinským utečencom alebo aj ďalším ohrozeným komunitám vysoko potrebná.
Čomu sa venuješ momentálne? Pomohlo ti štúdium na EGMT s rozhodovaním sa na čo sa v budúcnosti zameriaš?
Keďže som v poslednom semestri tretieho ročníka, tak sa najmä venujem vypracovaniu bakalárskej práce. Moja práca je zameraná na energetickú bezpečnosť EÚ v kontexte Ruskej invázie na Ukrajinu, s čím je spojená aj moja každodenná aktivita a tou je sledovanie a analyzovanie situácie na Ukrajine. Študujem európske štúdia na Univerzite Komenského, ktoré si vyžadujú veľa kritického a analytického myslenia pri štúdiu podkladov, ktoré ako študenti musíme neustále spracovávať. Keďže sa v nás vyučujúci snažia tieto dve schopnosti čo najviac rozvíjať, vždy si spomeniem aj na prístup EGMT, ktoré dávalo takisto veľký dôraz najmä na kritické myslenie a viem, že som si odtiaľ odniesol pevný základ. Pri rozhodovaní nad mojou budúcnosťou určite prispelo prostredie, ktoré tvorilo EGMT, a v ktorom som vyrastal. Navyše som mohol vďaka škole navštíviť aj rôzne národné či európske organizácie a inštitúcie ako Európsky parlament alebo CERN, ktoré ma takisto naviedli na cestu môjho štúdia (a možno aj neskoršieho pôsobenia haha 😊).
Nejaká príhoda zo stredoškolských čias?
Vždy si s radosťou spomínam na dynamické sťahovanie našich tried, keďže sa s pribúdajúcimi ročníkmi museli rozširovať aj priestory školy a my sme takmer každý rok mali iné priestory na výučbu. Keďže sa mnoho z nás zúčastňovalo brigád spojených s rozširovaním školy mohli sme tak v priamom prenose sledovať v podstate zrod ESŠ v okolí Memorandového Námestia. Keď dnes prechádzam pomedzi tie budovy, ktoré sa stavali a rekonštruovali, a hlavne čoraz viac napĺňali životom a láskou, tak si vždy spomeniem na množstvo príhod, ktoré sme popri tom aj my študenti zažívali. Keď sme sa napríklad v lete stretávali s rodičmi, učiteľmi a americkými priateľmi v „monterkách“, aby sa do priestorov našej školy zmestilo ešte viac študentov.
V čom sa ti štúdium na EGMT páčilo a čo by si do budúcna zmenil?
Za mňa to bude určite kolektív nášho ročníka, ktorý z veľkej časti tvoríme aj dodnes, ale vďačíme tomu práve EGMT a Bohu. Napríklad zameškané učivo sa dá dohnať, ale priateľstvá, ktoré sú postavené na spoločných hodnotách a vydržia pravdepodobne na celý život, sú určite najväčšou hodnotou, čo som mohol počas štúdia získať. Navyše sme boli všetci vedení k nezabudnuteľnej vete: „Aby v pravde a láske, rástli v Kristovi v každom smere“. Po piatich rokoch od absolvovania Evanjelického gymnázia v Martine môžem zhodnotiť, že toto vedenie bolo úspešné.
V priestoroch školy som už nejaký ten čas nebol, takže neviem čím všetkým disponuje dnes. Z fotiek, ktoré som videl však usudzujem, že sa EGMT stáva naozaj špičkovou strednou školou na Slovensku, čo sa týka vybavenia na vzdelávanie. Počas môjho štúdia sme však vždy snívali o telocvični, ktorá by bola bližšie priestorov školy. To je snáď jediná vec, ktorá mi napadá pri zmenách do budúcna.
ESŠ oslavuje 20. výročie vzniku. Čo by si našej škole zaprial?
Prajem jej, aby aj naďalej prispievala výchovou svojich študentov k slušnejšej, vzdelanejšej a tolerantnejšej spoločnosti v našej krajine. Aby aj napriek nástrahám nepoľavila v tom, akým hodnotám nás učila a ako jej na tom záležalo. Taktiež jej prajem, aby sa stávala inšpiráciou pre čo najviac slovenských škôl a kvalita vzdelania by sa tak mohla zvyšovať. Nech je čoraz viac absolventov hrdých a vďačných za ESŠ, keď sa prejdú Memorandovým námestím ako ja. A nakoniec by som chcel popriať aj trochu zaslúženého pokoja, keďže tých prvých 20 rokov bolo určite namáhavých. Teraz už iba žať to, čo bolo za tie všetky roky zasiate 😊!
Ďakujeme Jakubovi za rozhovor!
Rozhovor pripravila: Barbora Sopoligová