Naša škola bola založená v roku 2003, ale pre nedostatok žiakov sme prvú triedu prvého ročníka základnej školy otvorili až v septembri 2004 v Zborovom dome. Dovoľte mi priblížiť vám atmosféru z otvorenia školy, ako ju zachytila naša prvá americká učiteľka Erika Estenson.
2. september 2004 nebol len obyčajným prvým školským dňom pre 24 prvákov a ich rodiny. Bude to dátum, ktorý si budeme pamätať ešte roky: otvorenie Evanjelickej základnej školy v Martine. Evanjelická základná škola je dlhodobým snom Cirkevného spoločenstva v Martine. Pôvodne sa škola mala začať pred rokom, ale Boh mal iný plán. Čakať jeden rok sa ukázalo ako požehnanie; je tu plná trieda 24 zapísaných žiakov, ktorých budú učiť štyria učitelia. Študenti sa budú vyučovať podľa učebných osnov prvého stupňa, ktoré sú rozšírené o vyučovanie technológie, angličtiny a predovšetkým o hodiny náboženstva. Triednou učiteľkou je Ivona Guráňová. Ivona predtým ako sa stala súčasťou tohto nového vzdelávacieho tímu, učila na štátnej škole. Katka Mičková (pozn. dnes už Katka Froľová) bude mať na starosti každodenné ranné stíšenia, hodiny náboženskej výchovy a popoludňajší školský klub. Erika Estenson prišla z USA a bude učiť angličtinu. Jozef Sopoliga je riaditeľom školy a tento rok bude okrem iného učiť aj počítačové technológie.
Historicky prvý deň sa začal bohoslužbou v kostole, ktorú viedol pán farár Ján Hroboň. Zúčastnilo sa jej asi 100 ľudí: prváci a ich rodiny, reportéri miestnych a cirkevných novín, ako aj jedna miestna televízia. Bohoslužba začala piesňou, po ktorej nasledovala modlitba. Pán farár Ján hovoril o dôležitosti Božej múdrosti. Mnoho ľudí spochybňovalo otvorenie ďalšej základnej školy, keď sa v súčasnosti zatvára veľa štátnych základných škôl. Pán farár Ján povedal, že na takúto kritiku reaguje vysvetlením dôležitosti učiť sa Božej múdrosti naviac oproti tradičným učebným osnovám základnej školy. Je dôležité, aby sa deti naučili, ako robiť dobré veci, a táto škola bude podľa pána farára Jána priestorom, ako podporiť práve tento druh vyučovania.
Jozef Sopoliga bol ďalší, kto sa prihovoril. Jozef hovoril o sne. O sne, ktorý je plný farieb a plný ľudí. A Boh je tiež v tom sne. V jeho sne sa deti navzájom učia a snažia sa robiť dobré veci. Dúfa, že to nie je len jeho sen, ale že je to teraz sen všetkých ľudí, ktorí sú teraz zapojení do tohto projektu školy. Toto je prvý deň, kedy sa tento sen začal uskutočňovať.
Po príhovore predstavil svoje kolegyne Katku, Ivonu a Eriku. Erike nechal priestor, aby sa sama viac predstavila. Erika vyjadrila svoje nadšenie z nového školského roka a cítila sa poctená byť súčasťou tejto misie.
Ako ďalší vystúpil s príhovorom Miloš Kovačka, historik zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Všetkých informoval, že myšlienka evanjelickej základnej školy nie je nová. V skutočnosti tu v Martine takáto škola bola, ale pred sedemdesiatimi rokmi bola nútene zatvorená kvôli vtedajšej politickej situácii. Janko Kalinčiak, známy slovenský pedagóg, ktorý sa zaslúžil o otvorenie prvej evanjelickej školy v roku 1860. Jeho snom bolo vytvoriť evanjelickú školu, ktorá by začínala základným vzdelaním a pokračovala štúdiom na vysokej škole. Otvorením základnej školy a už existujúcou Biblickou školou je Kalinčiakov sen o krok bližšie k tomu, aby sa stal skutočnosťou.
Zástupca Nadácie Komenského (organizácia, ktorá podporuje evanjelické školy na Slovensku) sa tiež prihovoril a v mene nadácie ponúkol nielen svoje požehnanie, ale finančnú podporu škole.
Senior Turčianskeho seniorátu, pán farár Havrila, sa prihovoril a tiež udelil požehnanie novej základnej škole.
Bohoslužba sa skončila individuálnym požehnaním každého žiaka. Pán farár Ján pozval všetky deti k oltáru, položil na ne ruky a každému z nich udelil požehnanie.
S deťmi sa zaobchádzalo ako s celebritami. Po bohoslužbách boli pred kostolom vytvorené fotografie a nahrávky s ľuďmi, ktorí boli na bohoslužbách. Jednému z fotografov sa podarilo zhromaždiť všetkých 24 študentov a ich učiteľov na skupinovú fotografiu: prvú triedu Evanjelickej základnej škole v Martine.
Po fotografiách nastal čas pozrieť si školu. Bolo potrebné urobiť veľa práce, aby sa škola mohla rozbehnúť. Vidieť triedu plnú žiakov, bola ďalšou časťou splneného úžasného sna. Ivona – triedna pani učiteľka, strávila nejaký spoločný čas so žiakmi predstavovaním sa navzájom. Žiaci ju zasypali kvetmi. Následne sa rodičia a študenti rozdelili. Rodičia sa stretli s Ivonou a Jozefom, zatiaľ čo žiaci sa stretli s Katkou a Erikou. Študenti túžili preskúmať nielen svoju triedu, ale aj šatňu, anglickú učebňu a samozrejme WC.
Bol to skutočne slávnostný deň pre žiakov, ich rodiny, učiteľov a všetkých prítomných. Vďaka Bohu sa tento sen konečne stáva skutočnosťou. Škola je v plnom prúde! Prosím, modlite sa za všetkých žiakov a učiteľov na ich spoločnej ceste.
Napísala: Erika Estenson
prvá americká učiteľka na škole