Tento príhovor zaznel počas stužkovej slávnosti 5.AG dňa 10.11.2023.
Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, milí študenti!
Takto o týždeň si pripomenieme 17. november – deň, ktorý nám pripomína, že mladým ľuďom záležalo na tom, v akej krajine žijú, záležalo im na tom, aby žili v slobode a v demokracii.
Tento sviatok nám zároveň pripomína, že sloboda nie je zadarmo.
Milí študenti, zamýšľam sa nad významom Novembra preto, že to boli práve mladí ľudia, dnes už Vaši učitelia a rodičia, ktorí vyšli do ulíc, lebo chceli žiť slobodne. Chceli cestovať bez toho, aby im k tomu musel dať niekto zvláštny súhlas. Cestovať je pre nás dnes samozrejmosť. Chceli, aby sa mohli slobodne združovať a slobodne podnikať. Aj to je pre nás dnes samozrejmosť. V neposlednom rade, chceli tiež, aby sa mohli slobodne vyjadrovať a slobodne vyjadrovať svoju vieru a presvedčenie podobne, ako tomu bolo v iných západných krajinách. Aj toto je dnes, chvalabohu, samozrejmosť.
Neviem, či sa našej generácii podarilo za 34 rokov slobody urobiť všetko najlepšie. Bol to a stále je zápas našej staršej generácie o lepšiu a slobodnejšiu krajinu. Mám pochybnosti, či sa nám celkom podarilo pripraviť pre Vás lepšiu krajinu na život, keďže z Vašej generácie mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú, či sa nám opakovane nedarí zvoliť si vo voľbách to lepšie, ale iba to priemerné až podpriemerné.
Nie celkom sa nám podarilo zreformovať školstvo, no chceli sme pre Vás, študenti, aspoň v našej škole vytvoriť o niečo lepšie podmienky. Neviem, či sa nám podarilo zlepšiť situáciu v meste, či krajine, no aspoň sme Vám chceli dať príležitosť prostredníctvom školských sociálnych projektov, aby ste aspoň niečo zlepšili v živote iných, ktorí možno nemali také šťastie ako vy. V každom prípade sme v našej škole spolu s rodičmi chceli, aby z Vás vyrástli ľudia, ktorí sú zrelí, ochotní sa učiť, inovatívni, s otvorenou mysľou a srdcom; ľudia, ktorí nie sú sebeckí a majú pocit hlbokého zmyslu života. Chceli sme, aby z Vás vyrástli ľudia, ktorí sa nenechajú vláčiť okolnosťami a necítia, že sú len obeťami systému, ale ktorí pretvárajú svoje okolie v lepšie miesto pre život nielen pre seba, ale aj pre iných. Všetko toto naše snaženie bolo vyjadrením našej túžby žiť v lepšej a slobodnejšej krajine.
Milí študenti,
milá Barbora, Daniela, Alžbeta, Dorota, Michal, Ema, Andrej, Lucia, Alex, Michal, Eva, Marek, Martin, Dorota, Alica, Magdaléna a Michal.
Tento večer nie je o nás, ale o Vás ako o novej generácii, ktorá si už v mladosti zažila veci, ktoré generácie pred vami nie. Museli ste sa vyrovnať s kovidovými podmienkami a s tým súvisiacou izoláciou. Zažili ste školu bez lavíc, no zato so vzdelávaním spoza obrazoviek mobilov, laptopov či počítačov. Tiež ste boli vystavení hrozbe vojny, ktorá je hneď za dverami u suseda a museli ste sa naučiť, že človek na úteku pred vojnou nie je len váš blížny, ale aj váš spolužiak. Žiadna z týchto náročných situácií z nás nerobí lepších či horších ľudí lebo tými sa stávame až v reakcii na tieto vonkajšie podmienky. Priznám sa, že neviem, či sme to zvládli, my starší, a či sme v našich reakciách na všetky tieto výzvy boli pre Vás dobrými príkladmi.
No mám pevné presvedčenie, že pred sebou dnes máme mladých ľudí, ktorí to v budúcnosti urobia lepšie ako my a zoberú si poučenie z našich chýb. Verím, že k tomu prispelo aj štúdium na našom gymnáziu.
Milí študenti,
ste generáciou, ktorá bude čeliť výzvam, ktoré teraz nevieme ani pomenovať, no niektoré už v náznakoch vnímame.
Otázkou je:
Ako sa popasujete s výzvami globálneho otepľovania a v tej súvislosti s nedostatkom zdrojov, chudobou či migráciou? Ako budete narábať s umelou inteligenciou a morálnymi dilemami, ktoré prináša? Akými nápadmi a riešeniami prispejete k mieru a k riešeniu vojnových konfliktov? Akú predstavu máte o našej krajine? V neposlednom rade to najdôležitejšie, ako sa chopíte a ako využijete svoju slobodu, ktorú máte?
Môžeme sa tiež pýtať: keď Pán Boh dá, a možno o 30 rokov prídete na stužkovú slávnosť svojich detí, v akom stave chcete, aby bola táto krajina? Bude lepším miestom na život, miestom, ktoré nám budú iní závidieť? Bude to miesto, kde si budú ľudia priať, kde budú ľudia spolupracovať, tešiť sa z úspechov tak svojich ako aj iných? Bude to krajina vďačnosti, úcty, rešpektu, spravodlivosti a predovšetkým, bude to stále ešte slobodná krajina, so slobodnými ľuďmi?
Milí študenti, dnes Vám pripneme zelené stužky ako symbol nášho presvedčenia, že zvládnete nielen maturitné skúšky, ktoré Vás o pár mesiacov čakajú, ale že zvládnete aj oveľa väčšie výzvy, ktoré máte pred sebou. V tom Vám dôverujeme.
Nech Vám v tom Pán Boh pomáha a sprevádza Vás.
Jozef Sopoliga
riaditeľ