Cestovanie láka mnohých ľudí a možno aj ty snívaš, že raz pôjdeš na to alebo ono miesto. Ja som ako dieťa snívala o tom, že navštívim Južnú Ameriku. Počas štúdia na vysokej škole sa môj sen splnil. Mala som možnosť zúčastniť sa dobrovoľníckeho programu v Ekvádore a strávila som tam 8 týždňov. Program sa volal Street children a úlohou dobrovoľníkov bolo tráviť čas s deťmi ľudí, ktorí pracovali a predávali na trhoch. Ak by sme deťom túto možnosť nedali, trávili by svoj čas iba na uliciach alebo medzi stánkami.
Trhy v okolí hlavného mesta Quito boli obrovské. Dalo sa na nich kúpiť veľmi veľa vecí – oblečenie, topánky, nábytok, domáce potreby, kvety, jedlo, zvieratá a mnoho iného. Stánky s ovocím a zeleninou sa striedali so stánkami s rybami, mäsom a hotovými jedlami. Bolo úplne bežné vidieť mäsiara, ktorý na svojich pleciach nesie polovicu čerstvo zabitého prasaťa, z ktorého ešte kvapká krv na zem. Hygienické normy mali zrejme iné ako my a to, čo sa mne zdalo zvláštne bolo pre miestnych ľudí normálne. Na jednom trhu bol jediný vhodný priestor na rozloženie stanoviska pre deti vedľa miestností s chladiacimi boxami. Práve tu bola často okrem špiny na zemi ešte aj krv z rôznych zvierat a na tej istej zemi sme sa potom mali hrať s deťmi a robiť im program.
Stála som pred rozhodnutím. Mohla som sa takémuto miestu snažiť vyhýbať, veď čo by bolo zlé na tom, že sa chcem vyhnúť všetkým možným nákazám a rizikám plynúcim z hier v takýchto podmienkach. Alebo som sa mohla stať súčasťou ich komunity a prejaviť im lásku napriek všetkým podmienkam, v akých žili. Pán Ježiš mi pripomenul slová, ktoré povedal svojim učeníkom po vzkriesení a ktoré máme napísané v Evanjeliu podľa Marka v 16. kapitole, verše 17 – 18: A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví. V hlave sa mi opakovala hlavne tá časť, kde sa píše o vypití niečoho, čo prináša smrť. Uverila som, že ak má Pán Boh dostatočnú moc na to, aby zachránil tých, čo by vypili niečo smrtonosné, má určite aj dostatočnú moc na to, aby ochránil mňa od nákaz, ktoré mi tu hrozili. Rozhodla som sa nevyhýbať miestam, kde miestni trávili čas, aj keď boli veľmi špinavé a plné mnohých nástrah. Verila som, že čokoľvek by sa dialo, som v Božích rukách.
Keď sa pozriem spätne na čas, ktorý som v Ekvádore strávila, mám veľa spomienok nielen na moju dobrovoľnícku prácu na trhoch, ale aj na krajinu a rôzne výlety po nej, na Amazonský prales, Tichý oceán, sopky a vysoké vrchy. Album mám plný fotiek z rôznych nádherných miest. Ale tú najdôležitejšiu spomienku som nedokázala na fotkách zachytiť a nesiem si ju vo svojom vnútri. Je to viera, že Pán Boh má môj život vo svojich rukách a to je to najbezpečnejšie miesto, nech už sú okolnosti akékoľvek.
Mgr. Anna Trúsikova, PhD.