Ako bolo na Letnej univerzite

Letná univerzita, koľká zábava. Kto sa dobrovoľne prihlási na vzdelávanie vo voľnom čase, dokonca cez prázdniny? Ja. A dvadsať ďalších sa nás zišlo v Ivanke pri Dunaji. Letná univerzita o etike, politike a kultúre. Týždeň naplnený diskutovaním o filozofii, vo filozofii a s filozofiou.

Som si istá, že pre niekoho dokonalé peklo na zemi, no pre nás to bol pobyt vnútri seba. Boli sme doma a predsa v tak exotickej destinácii. Okrem toho, že nás ubytovali v nádhernom kaštieli, „ubytovali“ nás aj v novom druhu myslenia. To, ako sme návštevu využili, bolo už na nás. Každodenné semináre, kolokviá či pracovanie na návrhoch zákonov každému poskytovalo dostatok priestoru na sebarealizáciu. Samozrejme za predpokladu, že daný jedinec bol skutočne študentom, ktorý si cenil vzdelanie viac ako známky.

Dva semináre za deň, každý druhý večer kolokvium s významnou osobou alebo kvalitný film. K tomu celému sme ešte v tímoch vytvárali návrhy na zákon, ktorý sme neskôr prezentovali a hlasovali. Nekončiace „filozofické“ rozhovory v kuchynke do pol druhej rána a vyjedanie zásob. Toto bolo náplňou väčšiny mojich dní. Netreba sa však obávať. Nie všetky naše aktivity boli prudko intelektuálne.

Medzi už spomínanými povinnosťami sme mali kopu priestoru na iné činnosti. Jeden celý deň sme dokonca splavovali rieku alebo sme inokedy len tak oddychovali na záhrade či sa pokúšali o športovanie. Káva sa liala potokmi a jedlo nikdy nebolo ďalej ako na pár krokov. Skutočne najťažšie bolo aj tak vstúpiť do seba a poznať svoje skutočné názory, dojmy a pocity.

Stretla sa tam úžasná zostava ľudí, no nebolo možné, aby všetci so všetkými súhlasili vo všetkom. Krása toho celého bolo v tom, že hoci sme často mali úplne opačné názory, všetko sa dalo vyriešiť pokojne, na úrovni a slušne. Nielenže sme tam nadviazali priateľstvá s ľuďmi úplne odlišného presvedčenia od toho nášho, ale dokonca sme dokázali viac ako tolerovať ľudí nie nám až tak blízkych. Dalo by sa povedať, že ten týždeň sme naozaj prežili v slovách Antona Neuwirtha: „Liečim láskou.“

Magdaléna Pastieriková, III.AG