Natália Kacianová je školská evanjelická farárka. S Benjaminom Chandlerom navštevujú našu škôlku každý utorok. Je to skvelý empatický a láskavý človek. Neviem si predstaviť lepšieho človeka, na poste tohto poslania. S manželom Adrianom žijú v Záborí a hoci majú z okna výhľad na cintorín, rozhodne nemajú pochmúrne myšlienky. Majú 3 krásne deti. Dve študujú v zahraničí a najmladší Aďko je žiakom EZŠ. Pre mňa si Natálka veľmi inšpiratívny človek. Ďakujem Pánu Bohu, že nám skrížil cesty….
Pamätáš si Natálka na nejaký konkrétny moment, ktorý bol pre Teba rozhodujúci na ceste viery?
Vyrastala som v Československu, v neslobode totalitného režimu a komunistickej ideológie. Napriek tomu sa moji rodičia (obidvaja učitelia) snažili, aby som vo viere rástla, aspoň do tej miery, do akej to oni sami vedeli ovplyvniť. Ako malému dievčatku mi čítali biblické príbehy, ale nikdy nezabudli dodať – radšej o tom nikomu nehovor, vieš, mohli by sme prísť o prácu. Keď som mala štyri roky, pod ochranou jedného známeho, ktorý cestoval do rovnakej dediny, ma posadili na vlak a uprostred noci ma stará mama dala tajne pokrstiť. Nikto o tom nevedel. Každý večer, keď sme sa modlili, mi rodičia opakovali: Natálka, nikomu nesmieš povedať, kde si bola, čo sa stalo alebo, že sa doma modlíme. Táto skúsenosť viery, ktorá nie je samozrejmosťou, sa vo mne hlboko zakorenila. Moji rodičia už nežijú, ale som presvedčená, že mi dali ten najkrajší dar aký mohli – dovolili mi zažiť svoju vieru, svoje presvedčenie o tom, aká je viera
dôležitá, až doslova kľúčová pre rozhodnutia, ktoré v živote musíme urobiť.
Musela si prekonať na ceste ku farárskemu povolaniu nejaké výzvy?
V našej rodine som prvou ordinovanou farárkou. Keď ma prijali na Evanjelickú bohosloveckú fakultu, myslím, že som nemala ani len najmenšie tušenie, o čom táto služba (toto poslanie) je. Chcela som študovať právo alebo cudzie jazyky. Vydala som sa na neznámu cestu (to bola poriadna výzva) a Boh ma viedol. Až k okamihu ordinácie, kaplánskej služby v Sučanoch a Martine, cez moje pôsobenie v rámci Biblickej školy až doteraz.
Aký je bežný deň školskej farárky? Aké činnosti v rámci cirkvi vykonávaš?
Asi nedokážem opísať bežný deň školskej farárky. Každý deň je totižto iný. Povolanie alebo poslanie školskej farárky je veľmi flexibilné a kreatívne. Niektoré dni veľa čítam, študujem komentáre k Biblii, píšem ranné stíšenia, pripravujem si biblické hodiny, rozmýšľam nad témami, ktoré chcem zakomponovať do najbližších školských alebo rodinných služieb Božích. Niektoré dni som v škôlke, niektoré na gymnáziu (učím prvákov voliteľný predmet ZMAK DRAMA), niektoré dni prednášam, niekedy vycestujem aj do zahraničia, aby som navštívila naše partnerské cirkevné zbory alebo školy. Mojím cirkevným zborom sú deti, učitelia a rodičia v škôlke a na prvom stupni. Medzi moje najobľúbenejšie chvíle patria práve rozhovory s nimi. Som tu pre každého, kto hľadá pomoc v duchovnej oblasti svojho života. V letných mesiacoch s našimi zahraničnými partnermi a kolegami z Biblickej školy pripravujem J-camp, Letnú biblickú školu a kurzy anglického jazyka.
Aké sú pre teba najväčšie radosti, s ktorými sa vo svojej práci stretávaš?
Mám veľkú radosť vtedy, keď môžem niekoho povzbudiť, vliať mu do života nádej. Veľa energie mi dodávajú práve deti (študenti), ktoré sa chcú modliť, spievať, ktoré sú zvedavé a zaujímajú sa o otázky viery. Mám rada aj pastorálne rozhovory s učiteľmi či rodičmi. Byť učiteľom alebo rodičom nie je vôbec jednoduché. A preto si veľmi vážim, ak ma niekto vyhľadá a dokáže sa mi zveriť so svojím duchovným zápasom. Prežívam veľkú radosť, keď môžem, aspoň čiastočne, niekomu pomôcť nájsť cestu k pokoju vlastnej duše.
Ako by si niekomu, kto má málo informácii o ev. a. v. viere priblížila jej hlavné hodnoty a poslanie?
Evanjelická cirkev to má aj v svojom názve – chceme ľuďom prinášať evanjelium, teda dobrú správu, ktorá dokáže zmeniť perspektívu života. Tá dobrá správa spočíva v tom, že Bohu na každom jednom z nás záleží. Božiu lásku máme možnosť zažívať už aj tu a teraz. V Ježišovi Kristovi sa k nám sklonili nebesá a kráľovstvo Božie rastie všade tam, kde sa evanjelium zvestuje a ľudia ho s vierou prijímajú. Ako napr. aj na našej škole.
Aké sú Natálka Tvoje koníčky? Alebo aktivity, ktoré Ti pomáhajú relaxovať a získať odstup od práce?
Môj koníček je predovšetkým moja rodina, s ktorou si každú voľnú chvíľu užívam naplno. V dnešnej dobe som veľmi vďačná za prenos obrazu a zvuku naprieč kontinentmi či oceánmi (dve z našich troch detí študujú v zahraničí). Relaxujem aj v prírode alebo telocvični. Veľmi rada čítam a niekedy mám čas aj na vlastnú tvorbu (snažím sa pre deti zveršovať biblické príbehy).
Teraz z iného súdka:
Káva – čaj? – Káva s Baileys
Mesto – vidiek? – Vidiek s výhľadom široko ďaleko
Pes – mačka? – Aj korytnačka a rybičky
More – hory? – More, keby sa dalo aj celoročne
Divadlo – kino? – Divadlo, aj každý týždeň
Kniha – film? – Kniha, s dobrou zápletkou a napínavá až do konca
Máš nejaké sny a plány, ktoré si chceš v budúcnosti zrealizovať?
Áno. Veľa. A prezradím ich každému, kto ma vyhľadá a dá si so mnou kávu/čaj v mojej kancelárii.
Ak by si mala odovzdať jednu správu všetkým ľuďom, aká by bola?
Svoj život zVERTE iba niekomu, kto vás miluje viac ako seba.
Za rozhovor ďakuje Zuzana Valková