Na prvý pohľad sa zdá, že dnešné deti majú všetko: moderné technológie, neobmedzený prístup k informáciám a možnosti, o ktorých sme my mohli len snívať. No pod povrchom sa skrýva temná stránka: rastúci perfekcionizmus, ktorý ich dostáva pod tlak.
Tlak byť najlepší
„Keď môj syn dostane z matematiky jednotku s hviezdičkou, je šťastný len na chvíľu. Už o pár minút sa pýta, či nabudúce zvládne úlohu ešte rýchlejšie,“ hovorí Jana, matka 12-ročného Adama. Tento neustály tlak na výkon nie je ojedinelý. Podľa štúdie (ext. zdroj štúdia) Thomasa Currana a Andrewa Hilla, publikovanej v Psychological Bulletin, úroveň perfekcionizmu medzi mladými ľuďmi výrazne stúpla. Analyzovali údaje od viac ako 40 000 študentov a zistili alarmujúci trend: dnešná mládež je posadnutá dokonalosťou viac než kedykoľvek predtým.
Sociálne médiá ako zrkadlo nedokonalosti
„Každý deň vidím na Instagrame dievčatá s dokonalou postavou, úžasným životom. Ako sa s tým mám porovnávať?“ pýta sa 16-ročná Lucia. Sociálne médiá vytvárajú ilúziu bezchybného sveta, kde je neúspech neprípustný. Psychológovia upozorňujú na fakt, že deti, ale my sami sme bombardovaní upravenými obrazmi reality. To môže viesť k pocitu, že nikdy nebudeme dosť dosť dobrí študenti, zamestnanci, že nie sme dosť dobrí rodičia. Snaha o perfekcionizmus je cestou do úzkosti a stresu. Je to naháňanie sa za ničím, čo už nie je o nás ale o spoločenskom uznaní, o dosiahnutí nejakých mét, ktoré sme si nenastavili my, ale spoločnosť.
Rodičia s dobrými úmyslami, no zlým dopadom
Mnohí rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. No niekedy tlak na úspech prekračuje hranice. Chceme, aby boli naše deti úspešné, ale zabúdame ich naučiť, že je v poriadku aj zlyhať. Práve vysoké očakávania rodičov môžu prispieť k psychickej nepohode u detí, ktoré chcú vyhovieť a splniť očakávania. Tento tlak môže viesť paradoxne k poklesu akademického výkonu, pretože deti sa boja zlyhania a vyhýbajú sa náročným úlohám.
Za úsmevmi a úspechmi sa často skrývajú úzkosť a depresia. Perfekcionizmus nie je len o snahe byť najlepší. Je to o strachu z neúspechu a neustálej sebakritike. Príliš kritické domáce prostredie môže viesť k vývoju tzv. spoločensky predpísaného perfekcionizmu, kde deti veria, že ich hodnota závisí od dokonalosti. Medzi perfekcionizmom a duševnými poruchami, vrátane samovražedných myšlienok, je úzka súvislosť. Nepodceňte tento fakt a netlačte na deti.
Stále sú to deti, potrebujú sa mýliť, padať, hrať sa a získavať sebavedomie v malých krokoch, ktoré oceníte. Neklaďte im na plecia zodpovednosť za svoj pocit radosti, keď sa im niečo podarí alebo naopak, sklamanie, keď im niečo nevyjde. Nepremietajte do detí svoje nenaplnené sny. Majú svoje.
Paradox prokrastinácie
Možno sa zdá nelogické, ale perfekcionizmus často vedie k prokrastinácii. Ak nemôžem urobiť úlohu dokonale, radšej ju ani nezačnem,“ priznáva 15-ročný Marek. Strach z nedokonalosti paralyzuje a bráni mladým ľuďom v akcii, čo vytvára začarovaný kruh pocitu zlyhania.
Ako z tohto bludiska von? Odborníci sa zhodujú, že kľúčom je podpora sebadôvery a realistických očakávaní. Musíme deťom ukázať, že hodnota človeka nespočíva v bezchybnosti, ale v snahe a odvahe skúšať nové veci. Oceňujte snahu, nie len výsledky. Chváľte deti za ich úsilie a proces, nie len za dokonalý výkon. Pomôžte im pochopiť, že robiť chyby je ľudské, a že zlyhanie je príležitosťou na rast. Rozprávajte sa o tom, ako online svet môže skresľovať realitu, a podporte kritické myslenie. Nezabúdajte, že vaše správanie má na ich správanie silný vplyv.
Žijeme v dobe, kedy z ľudí vyprcháva vášeň a radosť, z detí zvlášť. Ak chceme, aby naše deti boli šťastné a psychicky odolné, musíme im pomôcť zbaviť sa tlaku dokonalosti. Nechať ich rásť svojím tempom a nájsť v živote svoje miesto miesto bez pocitu, že nemusia nosiť na hrudi pomyselný odznak „najlepší“.
PaedDr. Mgr. Klaudia Tabačková, PhD.