Laura Frličková je žiačkou štvrtého ročníka nášho gymnázia. Atletike sa venuje 10 rokov. Charakterizovali by sme ju ako veľmi energickú, ráznu, vtipnú a málinko tvrdohlavú spolužiačku. Riadi sa heslom: „Čo na srdci, to na jazyku.” Laura má za sebou niekoľko atletických úspechov, v posledných mesiacoch o nej častejšie hovoria aj médiá. Tento rok získala titul Majsterky Európy a trojnásobný titul Majsterky Slovenska. Na to, aká naozaj je, sme sa našej spolužiačky Laury opýtali v tomto interview.
Ako si sa dostala k atletike?
Robila som pár rokov gymnastiku, no potrebovala som zmeniť šport. Peťa Kusá robila atletiku, a keďže sme chodili spolu do triedy, rozhodla som sa vyskúšať ju.
Čo je tvoja obľúbená časť atletiky?
Povedala by som, že okrem takého celku ako sú tréningy a súťaže, určite to budú kamarátstva, ktoré pri športe vznikajú a cestovanie na preteky alebo sústredenia.
Podeľ sa s nami o nejaký zážitok. Ktorý bol najsilnejší?
Mám ich veľa, ale určite to budú tohtoročné Majstrovstvá Európy.
Aké je tvoje obľúbené jedlo a aké jedlo naopak neznášaš? Musíš si dávať pozor, čo ješ?
Nemám asi úplne jedno obľúbené jedlo. Určite nemám rada od malička ryby. Nejakú striktnú diétu nemám, ale skôr sa snažím jesť vyvážene a hlavne počas pretekovej sezóny si to viac strážim.
Keby si nerobila atletiku, čomu by si sa venovala?
To je celkom ťažká otázka, keďže sa jej venujem väčšinu života, ale predpokladám, že by to bol nejaký iný šport.
Všimla si si, že sa k tebe začali ľudia po Majstrovstvách európy správať inak?
Záleží, kto. Ale na atletike ma ľudia berú už inakšie ako predtým. Menšie deti sa so mnou fotia a berú ma ako vzor, vo väčšine každý to vníma, ale nesprávajú sa voči mne nejak inak.
Je tvoj sociálny život ovplyvnený atletikou? Ak áno, ako?
Určite áno, hlavne mám čoraz menej voľného času. Keď ho mám, tak to je výnimočne, to znamená že sa nezúčastňujem mnohých školských alebo rodinných akcii, ani na kamarátov mimo atletiky nemám veľa času. Aj rodina cíti, že sú so mnou čoraz menej.
Ako sa cítiš v tvojom školskom kolektíve? Čo hovorí na tvoje športové aktivity trieda? Ako by si ho charakterizovala. Ako by si ohodnotila triedne výlety?
Myslím si, že sme sa ako trieda veľmi zblížili a vo všeobecnosti si rozumieme. Asi na začiatku to pre niektorých nebolo úplne pochopiteľné, že toľko tomu obetujem a venujem sa. Ale časom si na to zvykli. Výletov sa zúčastňujem veľmi málo. Keď sa na nejakom ocitnem, tak nás to vždy nejakým spôsobom zblíži a je nám dobre hocikde, kde sme.
V škole je veľa povinností. Ako to zvládaš? Koľko času z dňa máš len tak pre seba?
Povedala by som, že sú ťažšie dni alebo týždne a jednoduchšie. Niekedy neviem, kde mi hlava stojí, pretože musím zladiť školské povinnosti, tréningy a atletické povinnosti. Času pre seba mám minimálne, preto sa teším, keď mám nejaký víkend voľný.
Aký je tvoj obľúbený predmet? Si spokojná s výberom svojich seminárov?
Som v podstate spokojná, lebo sú to predmety, ktoré budem potrebovať na vysokú. Asi biológia, skôr biológia človeka, pretože sa tomu chcem venovať aj neskôr.
Aký názor majú tvoji spolužiaci na tvoje pravidelne masáže? 🙂
Zo začiatku mi trochu závideli, že počas dňa odchádzam na pár hodín, ale časom si na to zvykli.
Čo chceš robiť po strednej škole? Máš v pláne zostať na Slovensku alebo chceš ísť do zahraničia?
Je to ešte veľmi otvorená téma. Som viac naklonená zahraničiu, no všetko bude závisieť od toho, do akého klubu pôjdem a kde budem mať najlepšie podmienky.
Poraď svojim rovesníkom, ktorý sa venujú športu, ako najlepšie zvládnuť školu a športové aktivity?
Určite si nájsť nejaký systém a vyhradiť si vždy čas na školu. Veľakrát je dôležitá aj komunikácia s učiteľmi. Vedieť sa dohodnúť a nájsť cestu.
Interview s Laurou pripravili jej spolužiaci zo 4.AG.