Vážení spoluobčania!
Svet sa rýchlo mení a neustále vyvíja. Vďaka pokroku vo vede a technike sa máme lepšie ako ktorékoľvek generácie pred nami. Čo sa však tak rýchlo neposúva, sme častokrát my sami.
Veríme nezmyselným predsudkom a rečiam. Za každú cenu sa snažíme ochrániť kultúru pred ani nevieme čím, pritom tá by mala byť pre všetkých bez rozdielu. Absentujeme v schopnosti nájsť dobrých lídrov, ktorí by nás viedli, pretože tak ako naši predkovia aj my máme tendenciu uveriť veľkým a silným rečiam v obzvlášť ťažkých časoch. Sme súčasťou mierovej a jednotnej Európskej únie, do ktorej sme sa slobodne rozhodli pridať, nikto nás nenútil a napriek tomu počúvame tendencie o možnom vystúpení z nej. Máme všetko, a predsa tu dnes stojíme a dávame najavo nespokojnosť. Otázka znie, ale či sa vieme z tohto bludiska dostať von a ako.
Tomáš Garigue Masaryk raz Milanovi Rastislavovi Štefánikovi povedal: „ Viete, problém malých národov je, že sa stále snažia vyrovnať tým veľkým. Ustavične sa pachtíme za myšlienkami väčších ako sme my. Raz z východu inokedy zo západu.“ Nezmeníme to, že sme malá krajina, ale čo vieme zmeniť je náš potenciál a uznanie. A to nezískame tým, že sa budeme odvracať od našich partnerov, hrať na všetky strany a tajne dúfať, že si nás niekto všimne. Ak chceme byť rešpektovaný a braný vážne musíme v prvom rade stáť pevne vo svojich názoroch a presvedčeniach. Vyspelosť našej krajiny nemôžeme merať investovaním do zbraní a dokonca ani sociálnymi istotami, ale duchovnou vyspelosťou. Ak my, ale aj budúce generácie pochopíme našu históriu a jej dopad na spoločnosť či kultúru, ak pochopíme, že vzájomné porozumenie a tolerancia sú cesta k lepšej spoločnosti, nestratíme sa. A naopak preslávime sa ďaleko viac úspešnými ľuďmi, ktorí nás hrdo budú chcieť reprezentovať.
Vážení prítomní! Demokracia je skôr skúškou charakteru a výdrže a nie je večná. Demokracia je model, ktorý sa nemusí páčiť nám všetkým a rozhodne nie je bezchybný, ale je zatiaľ ten najlepší aký máme. To, že dnes žijeme v demokracii je výsledkom nášho spoločného úsilia.
Keď M.R. Štefánik, Masaryk a Beneš prvýkrát začali rokovať o samostatnom Česko-Slovensku znelo to ako sen. Prešlo dlhé obdobie úspechov, ale aj pádov no a stále sme tu. Sme slobodní a dnes sme aj jednotní. Každý jeden z nás môže byť nositeľom odkazu našich zakladateľov, a nie len môže ale dokonca aj musí. Ak v každom z nás bude tlieť plameň spolupatričnosti, odvahy a jednoty, nemusíme sa báť, že zídeme z cesty, pretože ju vždy bude mať čo osvetľovať.
Nesloboda je nedostatok odvahy. Odvahy konať dobro, pomáhať si, rešpektovať sa a vážiť si jeden druhého. V tejto krajine často zabúdame byť k sebe milší, úprimnejší. Každodenná frustrácia, toxicita a závisť netrávi len našu spoločnosť, ale aj nás samých. Sme obklopení všade prítomnou negativitou pritom každý deň sa dejú aj skvelé a dobré veci. Verím, že cesta dopredu vedie zmenou v našom myslení. Častokrát tie najkrajšie a najhodnotnejšie veci sa skrývajú v úsilí byť dobrým a spravodlivým človekom. Strach a neistota z budúcnosti musí ísť bokom, pretože to ako dnes žijeme a čo robíme pre to, aby sa mali lepšie priamo ovplyvňuje to čo sa ešte len udeje.
Verím, že napriek zlu a extrémizmu, ktoré dominuje v našej spoločnosti, sme národ dobrý a prajný. Verím v našu budúcnosť, pretože keby nám to bolo jedno dnes tu nie sme. A verím v každého jedného z nás, pretože spoločne všetko zvládneme.
Andrea Bačeová