Deň učiteľov sme tento rok oslávili v nezabudnuteľnej atmosfére nie len u nás v škole ale aj na východnom Slovensku. Delegácie evanjelických spojených škôl z Martina, Liptovského Mikuláša, Prešova, Košíc a Červenice sa stretli, aby si uctili prácu učiteľov a vzdali vďaku tým, ktorí obetavo a s láskou vedú mladých po ceste poznania i viery.
Dňa 4.4.2025 sme sa v skorých ranných hodinách stretli pred našou školou, aby sme vycestovali do Červenice. Cesta bola síce dlhá a miestami náročná, no zároveň nádherná – viedla nás krajinou plnou jari a tichej krásy, ktorá v nás umocnila očakávanie spoločného stretnutia. V Červenici – Opinej nás privítali s pohostinnosťou a otvorenosťou. Počas celého dňa, Služieb Božích a sprievodného programu sme mali možnosť bližšie spoznať kolegov z iných evanjelických škôl – zdieľať skúsenosti, radosti aj výzvy našej pedagogickej služby. Vzácnym vrcholom dňa bolo slávnostné odovzdávanie ocenení výnimočným učiteľom, ktoré sa uskutočnilo v krásnom prostredí Herľan. Vďačnosť, dojatie a úprimné slová uznania naplnili sálu počas oceňovania – boli to chvíle, ktoré si ponesieme dlho v srdci. Po slávnostnom akte sme si všetci spoločne sadli za jeden stôl, kde pokračovali rozhovory, smiech a zdieľanie. Aj keď gejzír v Herľanoch sme tentokrát nevideli, krásu dňa to nijako nezmenilo.
Deň učiteľov sme tak oslávili nie len ako deň v kalendári, ale ako živé svedectvo o tom, že naša práca má hlboký zmysel. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohto podujatia – a najmä všetkým učiteľom, ktorí dennodenne vkladajú svoje srdce do služby deťom a mládeži.
Chcela by som veľmi pekne zagratulovať našim dvom oceneným kolegom, Katke Froľovej a Romanovi Minekovi, ktorí boli ocenení za našu školu za ich prínos v celom spoločenstve.
Veľmi silno si odnášam z tejto cesty toto uvedomenie – Byť učiteľom znamená kráčať po boku, nie stáť nad niekým. Je to umenie dotýkať sa duší bez toho, aby sme zanechali jazvy. Učiteľ má žiaka viesť, nie zviesť – zviesť zo správnej cesty, zviesť z dôvery, ktorá mu bola darovaná s čistotou a nádejou. Každé slovo, každý pohľad, každý čin má váhu. A preto prosím – učme srdcom, nie egom. Buďme svetlom, nie tieňom. Lebo v každom žiakovi horí iskra, ktorú môžeme rozdúchať … alebo navždy uhasiť.
Martina Rišániová Santusová