Cesta sa začala 21. mája 2025 o 22:00 na parkovisku pri našej škole. Prvou zastávkou bol Mníchov, kde sme sa najskôr prešli po hlavnom námestí a následne navštívili najväčšie múzeum vedy a techniky v Európe – Deutsches Museum. Strávili sme v ňom niekoľko hodín, no aj tak by nestačil celý deň na to, aby sme videli všetko. Výstava bola fascinujúca a pútavá aj pre tých, ktorí sa vo vede až tak nevyznajú.
Múzeum ponúka množstvo interaktívnych exponátov, ktoré nám priblížili, ako fungovali rôzne technologické zariadenia v minulosti. Po prehliadke sme pokračovali dlhými kolónami až do švajčiarskeho Nyonu, kde sme boli ubytovaní v moteli. Večer sme si spravili krátku prechádzku po malebnom mestečku s bohatou históriou a nádherným výhľadom na Ženevské jazero.
V piatok ráno o ôsmej sme vyrazili do CERN-u – svetoznámeho výskumného centra pre jadrovú fyziku. Najprv sme navštívili výstavu, kde bolo takmer všetko interaktívne, čo nám výrazne pomohlo lepšie pochopiť, čomu sa CERN venuje. Zrozumiteľnou formou boli vysvetlené výskumy aj objavy, ktoré centrum dosiahlo. Mňa osobne táto časť veľmi zaujala, pretože nie som veľký expert na fyziku, no vďaka výstave som pochopila množstvo vecí, ktoré mi neskôr pomohli aj pri návšteve spomaľovača častíc a digitálneho centra.
Po obede sme si pozreli halu so spomaľovačom, kde sa vyrába antihmota. Sprevádzal nás slovenský študent pracujúci pre CERN, ktorý nám pútavo rozprával o celom procese. Neskôr sme navštívili miestnosť, kde sú uložené všetky dáta, pričom nám opäť slovenský študent vysvetlil, ako sa s nimi pracuje.
Po skončení prehliadky sme sa presunuli do Ženevy. Mali sme približne hodinový rozchod, počas ktorého som si mesto skutočne užila – svojou krásou a historickou architektúrou ma doslova očarilo. Večer sme sa vrátili späť do Nyonu a ešte pred západom slnka sme sa prešli na miestny hrad a po centre mesta.
V sobotu ráno sme sa pobalili, no pred odchodom sme mali ešte posledný rozchod v meste. Navštívili sme menší trh s domácimi výrobkami a jedlom, kde sme si nakúpili zásoby na cestu. Návrat do Martina bol naplánovaný na nedeľu ráno a došli sme okolo šiestej hodiny. Cesta bola dlhá, no väčšinu času sme prespali.
Tento výlet bol nezabudnuteľný. Nebolo to len o kochaní sa mestami a prírodou, ale aj o poznaní, vzdelávaní a inšpirácii.
Martin Štubňa
