1. deň
Náš prvý deň na mobilite v Bohumíne začal stretnutím s našimi kamarátmi. Pre niektorých známe tváre, ale pre iných neznámi ľudia. Väčšinu dňa sme robili aktivity, ktoré nám pomohli spoznať sa. Najviac sa nám páčila aktivita Face-to-Face, pri ktorej sme mali šancu porozprávať sa z každým. Taktiež nám ukázali aj ich školu a rozpovedali príbeh o záplavách. Tento deň bol venovaný meandrom Odry. Pôvodne sme mali prejsť náučný chodník, ale kvôli nepriaznivému počasiu sme si o ňom porozprávali v triede. Pozreli sme si krátky dokumentárny film a vypracovali mini projekty. Vo dvojiciach sme si pripravili súhrn informácií z tabuliek náučného chodníka. Následne sme projekty odprezentovali. Síce sme na meandroch fyzicky neboli, ale dozvedeli sme sa o nich všetko podstatné. Podvečer sme sa boli prejsť v centre mesta a popozerali sme si kultúrne pamiatky.
2. deň
Druhý deň Erasmus+ v Bohumíne sme začali raňajkami v hoteli a prípravou na výjazd do Ostravy. Prvým bodom programu bola prednáška na Ostravskej univerzite na tému udržateľnosť vody a povodne. Dozvedeli sme sa o príčinách a následkoch povodní a o možnostiach ich predchádzania. Následne sme navštívili geologické oddelenie univerzity. Mali sme možnosť pozorovať rôzne druhy hornín a dozvedieť sa viac o ich zložení a význame. Praktickou časťou bolo aj učenie sa výpočtu prietoku vody. Cvičenie prebiehalo zaujímavou formou a pomohlo nám lepšie porozumieť hydrologickým procesom vody. Popoludní sme sa presunuli do interaktívneho múzea techniky v Ostrave. Expozície sme si mohli sami vyskúšať, čo program oživilo. Zaujali nás najmä ukážky technologických pomocníkov pre ľudí s poruchou mobility či sluchu, ale aj živý model paraglidingu. Počas celého dňa panovala fajn atmosféra, keďže sa v programe striedali teoretické informácie s praktickými aktivitami. Všetky časti dňa boli dobre zorganizované a nadväzovali na seba. Nadviazali sme a posilnili nové kontakty a rozšírili si obzory v oblasti prírodných vied. Deň sme ukončili návratom do hotela.
Zaujímavé exponáty, ktoré sme videli v technickom múzeu:
Vlnostroj je jeden z mála exponátov v Múzeu techniky v Ostrave. Môžeme na ňom vidieť, ako sa šíria vlny, napríklad keď hodíme kameň do vody. Tvoria ho malé tyčky, s guličkou na konci, pripevnené na jednu veľkú tyč z oboch strán. Keď návštevníci zatočia páčkou, malé tyčky sa spolu začnú hýbať ako vlny. Pomocou tohto interaktívneho exponátu sa dá jednoducho pochopiť pohyb vĺn. (N. Beláková)
Walking machine je mechanické zariadenie navrhnuté na pohyb po zemi pomocou nôh namiesto kolies alebo pásov. Tento typ stroja napodobňuje chôdzu živých organizmov a často sa používa v robotike, vojenských a priemyselných firmách alebo výskume umelej inteligencie. Je využívaný aj v zdravotníctve pre chirurgické roboty. (T. Húsková)
Pre mňa najzaujímavejšia expozícia je tá, ktorá sa zaoberala zvukovými vlnami. Skladala sa zo sklenenej rúry, v ktorej boli gumičky z polystyrénu. Na jednom konci bol reproduktor, pomocou ktorého sme vedeli prehrávať určité zvukové frekvencie. Zaujalo ma ako sa guličky v rôznych frekvenciách správali a dokonca aj aké štruktúry formovali. (R. Klimo)
Mňa v múzeu najviac zaujala expozícia s názvom “Simulator jízdy“ a zaujal ma, pretože som mohol vyskúšať ako sa pohybujú ľudia na vozíku. Funguje to na veľmi jednoduchom princípe: posadili ste sa do vozíka, ktorý mal napravo páku na otáčanie a pridávanie alebo cúvanie. Váš cieľ bol dostať sa na koniec ulice bez narazenia do prekážky. (M. Martoň)
Najviac ma zaujal exponát, ktorý meral telesnú teplotu na základe vyžarovaného infračerveného svetla. Termografická kamera zachytila infračervené žiarenie našeho tela, a umožnila nám tak vidieť teplotu od najstudenšieho miesta (modrá), až po najteplejšie (biela) miesta. Oblečenie taktiež izoluje teplo, napríklad, vlna drží teplo lepšie, ako bavlna. (N. Spišáková)
Mňa zaujal exponát bubnov. Exponát sa skladá z jedného kopacieho bubnu a cimbalu. Potrebné je taktiež pero a papier, ktorým nakreslíme čiary alebo bodky rôzne umiestnené. Funguje to na princípe snímania čiar kde senzor, ktorý sa nachádza zhora sníma smer, dĺžku a tvar čiar čo vytvára určitý takt. Zaznamenaný takt sa potom prenesie na nástroje, ktoré ho odohrajú. (M. Horník)
Boli sme pri exponáte pri ktorom sme mali priložiť ruky na kovové kontakty a keď sme to spravili, začalo to bzučať. Najprv sme to skúšali po jednom ale potom sme zistili že to rovnako funguje aj keď sa chytíme viacerí. Bolo zaujímavé vidieť že aj keď medzi kontaktmi bolo viacej ľudí, obvod sa uzavrel. Dôkaz že aj ľudské telo vedie elektrinu. (M. D. Kubík)
Mne sa veľmi páčil pascalov trojuholnik. Je to matematická pomôcka kde je usporiadanie čísel do tvaru trojuholníka, kde každé číslo je súčtom dvoch čísel. A tento exponát nás naučil ako sa skladá. A tak isto aj ukázal zaujímavosti ktoré sa v ňom skrývajú. (G. Zorkócy)
Pre mňa najzaujímavejší bol exponát s názvom Rytmus bodiek. Tento exponát z Technického múzea v Ostrave ukazuje, ako fungujú priemyselné senzory a ich reakcia na pohyb alebo rytmus. Po stlačení tlačidla senzory detekujú objekt a zobrazia rytmus svetiel na displeji. Ide o jednoduchú ukážku automatizácie, akú nájdeme vo výrobných linkách. Podľa mňa je to zaujímavé a dobre spravené, lebo si môžeme sami vyskúšať, ako takýto systém funguje.
3. deň
Navštívili sme vodnú elektráreň Dlouhé Stráně. Cesta tam trvala približne 2,5 hodiny autobusom. Po príchode sme sa stretli so sprievodcom a vybrali sa k dolnej nádrži. Tam nás čakala virtuálna prednáška o tom, ako elektráreň funguje. Dostali sme slúchadlá a okuliare na virtuálnu realitu, ktorá nám ukázala, ako celé zariadenie funguje a ako vyzerajú miesta, kam sa bežne nedostaneme – buď preto, že tam nepracujeme, alebo preto, že tam ľudská noha nikdy nevkročí. Bol to skvelý zážitok a všetkým sa to veľmi páčilo. Následne sme sa presunuli do vnútra pohoria, kde sa nachádza technické zázemie elektrárne. Napriek chladu, ktorý sme cítili v tuneli, sme boli veľmi zvedaví na tajomstvá tejto elektrárne. Neskôr sme vyšli k hornej nádrži, odkiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na pohorie Jeseníky. Videli sme aj najvyšší vrch tohto pohoria – Praděd. Okrem toho sme mali možnosť vidieť úplne prázdnu hornú nádrž, čo je veľmi výnimočné. Nádrž bola vypustená kvôli rekonštrukcii, a tak sme mali jedinečnú príležitosť sledovať pracovníkov elektrárne, ako striekajú asfalt na bočné steny nádrže. Prešli sme ju celú po jej obvode. Potom sme sa vrátili späť do dediny Kouty, kde sme si dopriali výborný obed. Zvyšok cesty sme oddychovali a neskôr si užili wellness centrum hneď vedľa nášho ubytovania. Tento deň sme si naozaj veľmi užili!
4. deň
Navštívili sme farmu Bezdínek. Táto farma je špecializovaná na pestovanie rôznych druhov paradajok a uhoriek. Cestou tam sme išli vlakom a krátkou prechádzkou sme sa dostali priamo k farme. Prvé sme si pozreli krátky film, ktorý natočili pracovníci a špecialisti, ktorí sa podieľajú na fungovaní tejto farmy. Potom nám pani pracovníčka povedala pár informácii k tomuto komplexu. Vysvetlila nám ako to tam celé funguje a ako sa vlastne pestuje. Zistili sme, že na ochranu pred škodcami využívajú namiesto pesticídov malé chrobáčiky, ktoré ich vedia likvidovať. Ako ďalšie nám povedala, že tam “chovajú” čmeliakov, ktorí pilne opeľujú rastlinky. Po tejto krátkej prednáške sme sa presunuli do sprístupnenej časti skleníkov. Tam sme videli ako sa presne pestuje a ako to všetko funguje. Následne sme sa presunuli na ochutnávku. Dali nám len jeden druh a to boli koktejlové paradajky. Keď sme dojedli presunuli sme sa ešte do obchodu, kde predávajú svoje vypestované paradajky a veľa ďalších vecí. Ako posledné sme sa prešli k reštaurácii, tam sme sa naobedovali a išli naspäť na penzión oddychovať.
5. deň
Náš posledný deň v Bohumíne sme si aj napriek čiastočnému smútku z odchodu veľmi užili. Ráno sme sa potešili neskoršiemu budíčku, vďaka ktorému sme mali priestor zbaliť si všetky potrebné veci a nič nezabudnúť. Neskôr sme sa presunuli do hostiteľskej školy, kde sme strávili dve hodiny v chemickom laboratóriu. Boli sme rozdelení do trojíc, v ktorých sme pracovali na dvoch chemických pokusoch, každá skupina na inom. Ku každému experimentu nám bol pridelený aj pracovný list, ktorý stručne zhŕňal priebeh celého experimentu. Laboratórium sme po ukončení experimentov upratali a vydali sa späť do biologického laboratória, kde sme výsledky nášho pozorovania odprezentovali ostatným žiakom. Bolo zaujímavé počúvať rôzne výsledky z rôznych pokusov. Po odprezentovaní sme sa presunuli do školskej jedálne, kde sme sa výborne najedli, oddýchli si a neskôr sme šli späť do laboratória. Tam sme si už len vyplnili dotazník týkajúci sa našej mobility a na jej záver sme si zahrali hru Blooket, ktorý stručne zhrnul o čom naša mobilita bola. A bol čas sa rozlúčiť. Niekoľkých z nás dojal náš odchod, najmä vďaka priateľstvám, ktoré sme za mobilitu naviazali. Bol to nezabudnuteľný zážitok, a sme vďační za každé kamarátstvo a skúsenosť, ktoré nám mobilita priniesla, a určite odporúčame všetkým sa chopiť možnosti skupinovej mobility Erasmus+.
