Po utorku na námestiach, s vykričanými pľúcami sme v stredu ráno nasadli na vlak smer Bratislava, Národná rada SR. Asi aby sme len videli realitu schválenia zákona, proti ktorému sme protestovali. Príjemným prekvapením ale bolo, že protest pokračoval aj v stredu ráno. Priamo pred NRSR v poslednom úsilí skandoval policajný a hasičský zbor. To už sme ale boli za vstupnou kontrolou a fascinovane hľadeli na čestnú gardu a lesklé busty v aule rady. Po tradičnej prehliadke velevážených národných artefaktov sme boli pozastavení na debatku s poslancom práve vychádzajúcim zo zasadnutia. Manévrom zvrtnutia témy z politiky na šport nakoniec rozhovor ukončil ubezpečením, že politika nás zaujímať a trápiť ešte naozaj nemusí. Na exkurzii v Národnej rade SR teda táto vrúcna veta znela naozaj žalostne. Podobne ako keď sme na balkóne zasadnutia neskôr počúvali čítanie jednotlivých paragrafov zákona o konsolidačnom balíčku. Po týchto prepadákoch však nasledovala veľmi produktívna debata s poslancami strany Demokrati, ktorí podľa mňa veľmi jasne a značne zhrnuli za čo stoja a za čo budú bojovať. Zaujímavým človekom bol určite pán Jaroslav Naď, ktorý nám predostrel aké to bolo byť ministrom obrany v roku vypuknutia vojny na Ukrajine. Debatu ukončili vyjadrením podpory Ukrajine a jasným pokynom dôležitosti Európskej únie pre Slovensko. Z exkurzie sme odchádzali určite s nádejou, že stále existujú slušní a správni ľudia, ktorí budú naďalej bojovať za demokraciu a spravodlivosť na Slovensku. Z celého dňa sme si každý odniesol rožok z Tesca, lacnú kávu zo stanice a možnože aj chuť zabojovať a nevzdávať sa.
Tamara Birnerová
